- Dôchodca sa pomalým krokom mátožil večer ulicou. Ruch už dávno utíchol, ticho spánku sa rozhostilo nad strechami domov. Len niekoľko ľudí kráčalo ku vchodom svojich domov, zväčša klopýtajúc po nerovných kamenných hlavách ulice.
A on sa zamyslene pozrel na nebo a zaspomínal si. Na všetky tie napäté situácie, na všetky výhry, porážky, vďaku... ach, aký bol len vtedy ľahkovážny. Ignoroval nebezpečenstvo, každý večer sa s ním miloval a každý večer ho pokoril. Teraz je to už iné.
Opierajúc sa o svoju paličku sa pomaly zberal domov- na svoj trolejbus, jeden z posledných nočných spojov idúcich pred dlhou pauzou pred rannou špičkou.
Práve v momente, keď prechádzl na druhú stranu ulice, vyhýbajúc sa odpadkom, zaregistroval v postrannej uličke pomalý pohyb. Neskúsenému oku by sa mohol pohyb zdať ako ďalší potácavý občan, ale starec si bol istý, že tento muž nepatrí k oslavujúcim.
Cítil to vo vzduchu, v atmosfére, ktorá zhustla ako med, lepila sa potom na krk, hladila svojimi kvapkami jeho čelo a na chrbte vyvolávala záchvevy.
Nebol to strach, on sa nebál. Videl to už mnohokrát a nikdy sa nebál. Cítil sa pripravený.
Muž z uličky vyšiel a zastúpil starcovi cestu. V ruke sa blyslo ostrie noža.
"Prachy, všetky." , ozval sa zdrsnelý, cigaretami a lacným alkoholom zmohutnelý hlas. Zlodejíček, mohol to byť tridsiatnik s rozdrásanou tvárou, asi po niektorej kožných onemocnení, stál rozhodne a držal nôž tak, aby ho bolo dobre vidieť.
Dôchodca si ho premeral skúmavým pohľadom.
"Je to naozaj to, čo chceš spraviť? Je to rozumné?" spýtal sa ho, hlasom akoby si objednával kávu.
Muž varovne zamával zbraňou a vyštekol:
"Už aj, všetky prachy!"

A vtedy to prišlo.

Nôž dopadol na zem, zlodej si chytil zlámané prsty a spoza privretých úst mu utiekol ston. Palička ho nemilosrdne udierala na všetky citlivé miesta. Presne, rýchlo a silno, muž ustupoval a slepo mával rukami, v snahe zabrániť tomu starčekovi, aby ho šikanoval ďalej. Nakoniec sa dal bezhlavo na útek pred víriacou smršťou úderov stareckej paličky.

Dôchodca si iba vzdychol. Keď bol on mladý, bolo to iné. Vtedy by za ním utekal. dostihol by ho a doniesol ho na policajnú stanicu.
Vtedy, s vejúcim plášťom, emblémom na hrudi, maskou na tvári, keď býval ich hrdinom....

... A potom- pobral sa domov, užívať superhrdinský dôchodok...

 Blog
Komentuj
 fotka
qirqi  24. 11. 2010 14:53
tss
Napíš svoj komentár