Neviem, kedy som stratil vieru.
Viem len, že to nebol krátky proces. A nebol to ani akýsi záchvev mladíckeho vzdoru, pokus byť iným ako ostatní. Možno za to môže adolescencia strávená v kresťanskej vzdelávacej inštitúcií, ale tiež si nie som úplne istý že to bol dôvod.
Môj vzťah s Bohom, a vlastne kresťanstvom ako takým sa dá prirovnať k rozhádanému manželskému páru.
Každý máme vlastnú stranu postele, vlastné televízne seriály, svoj hrnček na kávu. Občas sa streneme ráno v kúpeľni, kde v trápnom tichu zarputilého mlčania jednej zo strán tancujeme okolo seba, nedávajúc najavo žiadne známky sympatie.

A niekedy mi príde že to je na škodu.
Tie príbehy poznám. Vyrastal som na nich. Skôr ako som vedel že je nejaká organizácia, alebo sekty, alebo prívrženci toho alebo onoho aspektu som vedel že existoval hovoriaci had- A priznám sa že hovoriaci had je pre malého špunta omnoho zaujímavejší ako akékoľvek inštitúcie. A z hovoriaceho hada boli iné, ďalšie príbehy. O Samsonovi, ktorý porážal svojich protivníkov, Danielovi, ktorý vliezol do jamy levovej, O bábkaroch čo vedeli rozhýbať kosti mŕtvych.
A ako malý som to žral.
A potom prišli ďaľší. Starší, krutejší, a dá sa povedať "primitívnejší". Všeotec, čo visel na strome pre runy, Obor ako zem, po ktorej chodíme, bohovia taký, že Olympiáni ich uvrhli do priepasti, Gilgameš a Ištar, Izanagi a Izanami, celý Spodný a Vrchný Svet.
A verte, že teraz, keď som o kúsok starší sa mi tie príbehy stále páčia. Majú stále čaro, myšlienku, ktorá je častokrát aj vhodne použiteľná pre nás v dnešnom uponáhľanom svete.

Neviem či ešte vieru nájdem, v niečo- okrem vzletných výrazov ako, "verím v pravú lásku", a podobne. Myslím skutočnú vieru. Že niekedy dávno bol naozaj muž ktorý urobil všetko to, čo sa mu pripisuje. A že konal Dobro.
Pretože to mi takáto výchova dala.

Správne morálne zásady. Základy slušnosti (aj keď dnes už často skrývanej), nechuť voči zlému páchanému ostatným a snaha snažiť sa svojou troškou prispieť dobrým skutkom. Akokoľvek veľkým.

Je pekné vyhlasovať, že neverím na vyššiu mocnosť. A kedysi som to robil hrdo- pre veľkú nevôľu farárom, čo sa mali starať o môj duševný rast. Teraz si niesom istý či som robil dobre.

Neviem, kedy som vieru stratil. Neviem, kedy ju nájdem.
Ale ak tam hore niekto je, dúfam, že ak sa s ním stretnem na konci, povie mi, "Dobrá práca Igor, dobrá práca.".

 Blog
Komentuj
 fotka
vreskot000  21. 6. 2013 23:15
pozri, ver v Boha, on bude existovať aj ked ty nebudeš veriť. nezískaš tým nič... veriť sa veľmi oplatí, mne viera v Boha veľmi pomáha, čo môžem dosvedčiť, len ver, povzbudzujem ťa, je to veľký dar od Boha, a bolo by na škodu, keby si sa odklonil pre niečo, čo si len myslíš.. všetko zlé raz pominie, ale samozrejme, treba si aj niečím ťažším preskákať, potom bude dobre
 fotka
neutralnothing  21. 6. 2013 23:23
@vreskot000



tak, tak.. viera je dar a ty si ho dostal, tak nepolavuj, nie vzdy je dobre a byva aj najhosie. ale Boh ti pomoze... pros a dostanes!!
 fotka
andygirl  21. 6. 2013 23:42
budem ti držať palce aby si spoznal pravdu, pravdu ktorá ťa oslobodí
 fotka
zajkousko  22. 6. 2013 00:06
ja som tiež v Boha neveril, ani som nevedel kto to je ...

ale až sa raz pozrieš smrti do očú a niekto tam hore ti dá pomocnú ruku, tak si sakra rozmyslíš, ako ďalej...

no niekto povie, doktori ma zachránili a kašle na to, mňa zachránil On na nebesiach a uveril som a "nikdy" ho nezradím...

kto chce uveri, kto chce neuverí, nato máme slobodnú vôľu, každého vec...

Pravda raz bude zjavená každému,či chce alebo nechce a treba robiť tak, aby nebolo neskoro...

nech ťa žehná všemohúci Boh†.............





filip
 fotka
georg21  22. 6. 2013 01:40
zamyslenie na text Matúš 6, 24 – 34

Hladné štvorročné dieťa otvorí chladničku a hľadá niečo pod zub. Dožaduje sa nejakej sladkosti, koláčika alebo zmrzliny. Mama ho však usmerní: „Ak si hladný, daj si chlebík, ovocie alebo jogurt.“ Ak by sa dieťa príliš dlho stravovalo podľa svojich chúťok, navyklo by si na nezdravú výživu. Dobre prospieva len vďaka usmerňovaniu rodičov.

Matka je zodpovedná za to, aby dieťaťu dobre poradila a tak v ňom posilnila to dobré ešte predtým, ako by sa v ňom zakorenilo niečo zlé a nesprávne. Vie, že jej dieťa sa skôr či neskôr dozvie o nebezpečenstve nezdravej výživy a vyberie si zdravšie jedlo. Zatiaľ však o tom rozhoduje matka.

Dokážeme si aj my vycibriť zmysly pre dobro, ktoré nám Boh ponúka? Ježiš hovorí, že najlepšia vec, ktorú si môžeme od svojho Otca vyprosiť, je „Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť“ (Mt 6, 33). A sľubuje, že ak ho budeme hľadať, všetko ostatné, čo potrebujeme, nám k tomu pridá – aj to, po čom túžime.

Tieto Ježišove slová nás inšpirujú a napĺňajú nádejou, však? Niekedy však len s ťažkosťami podľa nich konáme. Považujeme ich za úprimné, upokojujú nás, no len čo do nás niekto rypne alebo na nás zatlačí, už sa uchyľujeme naspäť k svojej „nezdravej výžive“ – k egoizmu a sebestačnosti. Spomeň si na časy, keď si od Boha odchádzal namiesto toho, aby si čakal na jeho múdrosť a dôveroval jeho prozreteľnosti. Ako sa ti vtedy darilo? Chodník sebestačnosti ťa zvyčajne odvádza od Pána a prináša ti iba veľa starostí, však?

Trápi ťa niečo aj teraz? Zvádza ťa robiť si veci po svojom bez Pánovho vedenia? Nerob to! Ježiš je predsa nielen tvojím Spasiteľom, ale aj Opatrovateľom. Ak mu to dovolíš, pomôže ti v každej situácii. Neuspokoj sa s ničím menším než so všetkou láskavosťou a dobrotou, ktorú má pre teba v zásobe!
 fotka
grietusha  22. 6. 2013 15:40
príjemný text.

ja som na tom naopak. neviem, kedy som vieru našla. viem, ktorý moment je ten, keď som si to úprimne sama pred sebou priznala, že som veriaca a nejdem to zaobaľovať do žiadnych "ale", no rozhodne to bola dlhá cesta. a predo mnou je ešte dlhšia. a teším sa z nej



inak prišla som na (pre mňa - iní to asi vedeli) zaujímavú vec. že viera v boha nie je viera v to, že existuje. ale je to o tom, že veríš tomu, že vie, čo robí, nech sa ti to zdá akokoľvek absurdné. a to bolo (pre mňa, vychovanú viac menej ateisticky), veľmi ťažké prijať.
 fotka
georg21  22. 6. 2013 15:51
@grietusha to je dobré

si príklad toho, že ak človek chce a rozhodne sa tak nájde správnu cestu aj keď je to zložité. Skús sa modliť k Duchu Svätému o dar pamäti. Neviem akej si denominácie, ale aj pápež nám pripomína, že Duch Svätý nám pripomína pôsobenie Boha v našom živote. » www.visnove.fara.sk/dokumenty/Frant...
 fotka
obliviate  22. 6. 2013 18:21
nechapem ako môze niekto este stale verit ze na tomto prekliatomm svete je niekto kto nad nami drzi svoju svatu ruku a pomaha nam. Ja som na boha nikdy neverila a hlsvne nie ns boha ktory ta posle do pekla ak na neho nebudes verit alebo ak nebudes hrat podla jeho pravidiel. Ja niesom boh a predsa by som nikoho do vacsneho utrpenia neposlala. Ludia sa modlia k niekomu kto kruto tresta. Cele sa mi to strasne protivy a neviem to pochopit. Citim sa ovela cistejsie ked sa k nemu nehlasim. Ja si dobro predstavujem inak. Ludia sa k nemu modlia pretoze sa ho boja a nie preto ze ho maju radi. V biblii je tych zastrasujucich prikladov až až. Ak je clovek dobry bude dobry aj bez toho aby ho niekto musel zastrasovat trestom po smrti.
 fotka
vreskot000  23. 6. 2013 20:55
obliviate ja som sa nikdy nebál Boha tak, ako sa ty bojíš zlodejov, gaunerov a podobne, takže máš falošnú predstavu. som krestan katolík, a nikdy som nepociťoval strach. Boh ťa nemôže strašiť. takže asi si mimo, ale na druhej strane hovoríš akože výmysly, čo ta čiastočne ospravedlnuje
10 
 fotka
atep  24. 6. 2013 22:50
@oblivate ako povedal @vreskot000 asi si mimo... neviem odkiaľ tieto veci máš, ale určite to nie je pravda. To, že sú ľudia trestaní, to je len Božia spravodlivosť. Ale Boh je naopak veľkou láskou a niekedy až sama nechápem ako nás miluje napriek tomu, ako sa my k nemu správame... A tiež nie je správne myslieť si o všetkých veriacich, že sa modlia len preto, že sa ho boja, lebo nemôžeš vedieť, čo daný človek vo svojom vnútri prežíva...

Ja verím, lebo mám silné zážitky a skúsenosti Čo tak vyskúšať a potom sa takto vyjadrovať..?
11 
 fotka
galinka  25. 6. 2013 13:38
A možno ti z tej viery ešte predsa niečo ostalo. Niečo, čo ťa núti konať správne, dodržiavať morálne zásady, ktoré si sa v detstve naučil...



Napadá mi teraz na túto tému strašne veľa myšlienok, ale neviem, či by sa mi celkom podarilo vyjadriť svoj postoj k tomuto, takže to ani nejdem skúšať. (ešte by sa tu na mňa zlietli takí tí extrémistickí veriaci, nepochopili by ma a odsúdili by ma na večné peklo ) Ale takto podané tebou to bolo celkom na zamyslenie
Napíš svoj komentár