Sedela som pod korunou stromu, slabo si pospevujúc pesničku od Cheryl Cole a ponárala som sa do toho príjemného pocitu ticha . Ticho, ako krásne znie to slovo najmä, ked som ho skoro nikdy nezažila . U nás sa takmer vždy kričalo a naši sa stále len hádali. So sestrou sme to počúvali skoro každý deň ,ale nie vždy to bolo zle, len som nikdy nemala čas na to, aby som sa mohla ponoriť do toho úžastného pocitu ticha. Vždy tu niečo bolo . Niečo, čo mi v tom bránilo . Alebo som tomu možno bránila ja sama a pokúšam sa zvaliť vinu na iných . Neviem . Teraz je to ale jedno, pretože mám čas na to aby som mohla snívať , naplno si uživať pocit tichaa na nič iné nemyslieť . Lahla som si pod strom, zatvorila oči , prestala som spievať a snažila sa zaspať. Viečka som mala úplne oťažené , číže by to nemal byť problém . Ked som si už myslela že budem mať pokoj a to ticho bude večné, že ma nič a nikto nevyruší ,tak som zrazu začula starí známi zvuk . Zvoníí. Je koniec hodiny a začala prestávka.

Všetci sa zbehnú na dvor , budú sa rozprávať,kričať a ona zostane vyrušená Presne to sa aj stalo. Každý každého prekrikoval, smiali sa a rozprávali . Chvíľa ticha, akoby sa raz a navždy vyparili . Nezostalo tu nič z toho starého a známeho slova . Pre nich to nie je podstatné, pomyslela som si a vedela som že mám pravdu. Nič . Proste je po všetkom . Nemienim tu ale sedieť , už to nemá zmysel. A tak som sa postavila a kráčala som smerom k škole ,že sa aspoň pripravím na dalšiu hodinu. Kráčala som pomaly ale isto a nemienila som sa zastaviť .Nikím a ničím . Proste som len šla rovno, ako duch , nevnímajúc že ostatných doslova rúcam z cesty . Až ma z tje cesty zrútil niekto iní .

- Uhni mi z cesty .Nula -povedal dosť známi hlas a ja som hned vedela že patrí Robin Hatchetovej. Vysoká, štíhla blondína s modrými očami ,upierala pohľad smerom dole a očami mi naznačila že to tak má byť . Ona je hore, ja dole . Postavila som sa , narovnala si šaty a chystala sa odkráčať,ked tu ma schytila za rukáv, otočila ma smerom k sebe a povedala :
- Tu som pani ja a už sa to konečne nauč a zapíš za hlavu ....!Nula- pohrdavým tonom dodala a už ma to prestalo baviť .

- Kde je napísané že si tu ako ty hovoríš ,,pani ´´?-
-Je to nepísané pravidlo -úplne ľahostajne prehodila
-Tak nepísané ? Tak fajn ja ti poviem dalšie. To dalšie pravidlo je neprovokuj Katerin Brukowu ,pretože aj ona vie vyceriť drápky a nebojí sa ich použiť -vyhráždne som povedala a už som sa vážne chystala odísť a vyhnuť sa dalším jej zmyslplným rečiam no Robin dodala :
-Tam vo vašej škole si možno bola kráľovnou ale tu sa to nikdy ani nestane ! -

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár