Willbebetter

Ja momentalne aj vzhladom na to ako som sa citila posledne mesiace absolutne respektujem, ked sa komukolvek cokolvek nechce.. pre mna bolo za poslednu dobu tolko veci namahavych, ze by som sa na nieco take neurazila..

Ale myslim, ze je uplne normalne ak sa druha osoba citila sklamana a povedala ze je skoda ze niekto niekam neprisiel mi pride OK, ale robit nejake vycitky pripadne to neustale omielat do kolecka by sa mi uz zdalo prehnane.


Ale zaroven som taka, ze ked nevidim ten effort z druhej strany, tak na to tiez kaslem... a uz sa nejdem asi ani rozhorcovat, aj ked to cloveka zamrzi...
ale ak mi niekto povie normalne pocuj nevychadza mi to/necitim sa na to/ stretneme sa inokedy, absolutne to beriem..

S kamaratmi fungujeme hlavne na signal skupine, kde si piseme denne. Byvali casy, ked ta skupina zila ovela viac, boli aj casy ked sme spolu sedeli na lolku a na teamspeaku, ale tie su uz davno prec. Je to pochopitelne, kazdy mame coraz viac roboty, dokonca aj ten jeden vecne nezamestnany si nakoniec nasiel robotu. Jeden uz ma aj decko, takze ten je na tom s casom najhorsie. Davame chatu raz rocne, vyberie sa termin, ktory vyhovuje kazdemu, zatial sa to darilo. Ale ani to nebude trvat vecne, pretoze doteraz sme vsetci boli stale relativne blizko seba. Ja sa ale coskoro budem musiet niekam odpratat s tym, ze zenu necham doma v CR. Tym padom kazda chvila stravena doma bude patrit jej. Nemyslim si vsak, ze by sme kvoli tomu prestali byt kamarati.

Chcela by som sa k tejto teme vyjadrit, ale nechce sa mi pisat slohove prace 🤣 ALE zaklad dobreho priatelstva je posielat si reelska so smiesnymi zvieratkami 👌

Svoj dospely zivot som prezil vo viacerych krajinach mimo SR/CR.

Pre mna rozdiel medzi kamosom/priatelom a znamym spociva hlavne v tom kolko energie som do toho vztahu ochotny davat. Jasne, zivot, deti, rozvody, kariera, choroby miesaju karty. Ale nech je clovek akokolvek zaneprazdneny tak ak je to priatel tak si cas najde a je tam nejaka frekvencia spolocnych aktivit aj keby to malo byt raz do roka.

Ja som si kvoli svadbam/rozluckam vzdy musel brat dovolenku, pripadne upustit od planov na ine dovolenky aby mi to vyslo. Vzdy som to urobil rad lebo pozvanky som dostaval od ludi co povazujem za priatelov. A uz som na par rozluckach zazil ze sa to riesilo kto prisiel/neprisiel a za akych dovodov. Niekedy to je pre toho zenicha zranujuce ak sa na neho ludia doslovne vyjebu co viem celkom dobre pochopit.

Na druhu stranu ak by ma pozval znamy na nejaku svadbu/rozlucku tak by som nerobil az take caviky typu bookujem let, odjebem tyzden dovolenky a prehodim vsetky ostatne plany aby som tam bol. To je pre mna ten rozdiel.

Ja napr úplne chápem, že ľudia nemajú čas, zároveň mi je však ľúto, keď ma tí pre mňa najlepší odmietajú. Na druhú stranu, ak si vedia nájsť čas aj inokedy, tak to neberiem tragicky. Avšak ak sa niekto prestane ozývať a potom niekoľko možností o stretnutie zruší, tak to ďalej neriesim, pre mňa je to koniec. Alebo nie úplne koniec, proste nechám to uz uplne na nich, ak budú chciet, tak sa ozvú, ak nie, tak nič..

Zároveň ja sa nachádzam aj na tej druhej strane, keď si už niekoľko mesiacov neviem nájsť čas na kamošku v Prahe, aby som ju prišla navštíviť. Na jednej strane by som ju strašne rada videla, na strane druhej sa mi tam strašne nechce cestovať.
Takže chapem, že ludia nie vždy maju čas alebo chuť. Určite by som za to nikomu ale nerobila výčitky

@11monika11 @5 ano zatial to vnimas najblizsie k mojmu ponimaniu, zaroven k tomu “nemam cas” je to fakt vyhovorka ked ste v jednom meste, da sa vzdy zariadit, napriklad pre mna nikdy nerobi problem niekam dojst, z partie ma jedna male dieta a teraz je v 8-9mesiaci, takze primarne sa stretavame tak aby jej bolo pohodlne, zaroven kym nebola tak velmi tehotna tak aj ona dosla. Proste v tom musi byt nejaky balans. Urcite by som sa nestretavala s niekym u koho nevidim ani snahu. To je pre mna alfa omega povedat ze nemozme vieme vsetciiiii

@miro777 @4 Tak tak. Tiez uplne suhlasim.

Predpokladam, ze kazdy ma svoje veci, keby mi niekto 5 minut pred napise, ze neda sa .. hocico, asi mi to je jedno, ja toto neriesim i ked viac je urcite ludi co sa urazia hned

Jedine co ma serie stale, ze byvali kamos co sa uz potom neozval nikdy mi nevratil knihu a jedina mi chyba v oblubenej serii

Ked je nieco spolocne, ludia ziju v rovnakom meste... napriklad sport, tak je ovela lahsie pravidelne stravit cas.

A na odpisovanie / online osobne nemam energiu, ked v robote mam 2-3h meeting denne a odpisem 5-10 ludom + dalsie veci, radsej by som sa stretol osobne, ale to tazko, ked kazdy zije uplne mimo

Ja si živo spomínam na vetu: ,,My? My budeme kamaratky do konca života, budeme spolu stale. Nám sa to nikdy nestane.”
A stalo.

Ale zase s ďalšou naj sa stretávam asi tak 5-6 raz ročne. Čo je akceptovateľné, no mohlo by to byť častejšie, keďže bývame v jednom meste, asi 1km od seba. Stále si povieme všetko a mame sa radi, len proste vieme, že život prináša veľa zmien. deň ma naozaj “malo” hodín na to, aby sme si po povinnostiach poriadne oddýchli a takto sa to ťahá, kým sa neprejdú mesiace.