Zbožnujem sneh Starý rok odel sa krásou jari, kvetmi snehových vločiek aby si v posledných dňoch svojej staroby pripomenula akou krásnou mladou slečnou vedel byť. Samozrejme, nevie to tak sviežo a teplo ako kedysi, kým byvala mladou devou ročných období ale do svojho pôvabu pridáva trošku mrazivého dychu lebo cíti, že jej koniec sa blíži. A hoci je s tým zmierená predsa si, odpočítavajúc posledné dni svojho života, nevie odpustiť iróniu. Nový rok za ňou príde, na Silvestra ako smrť, či ako ženích, v novom fraku z temnej noci posiatej hviezdami, a ohňostroje budú oslavovať toto podanie rúk nad novou vládou. Nový rok musí zanechať vážnosť starej panej a jej premien aspoň pár chvíl, na pamiatku, než sa naučí čo a ako a trošku dorastie. Potom nám v novej jari ukáže, že ani on nie je chladným a neskúseným ženíchom, ale tak ako Starý rok je krásnou devou, čo sa ako ružový púčik chystá vykvitnúť a ukázať nám teplú krásu jarnej mladosti. A zima, zima je tomuto svedkom aj dôsledkom, a to je na nej to najkrajšie.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár