Kúpim dúhu. Značka: Zaplatím v hotovosti.

V sobotu som mala fakticky príšerný deň. Dostala som výpoveď z predajne farby – laky, ukradli mi moje obľúbené nohavičky, pastelky spláchli do záchodu, občiansky preukaz zakopali kdesi na záhrade a dokonca ma vyhodili z kvietkovanej dodávky. Pred všetkými mi stiahli nohavice, surovo ma znásilnili a poslali na potrat. Nejaké prasce sa mi vysvinili na rohožku a celé to zrolovali do schránky. Srdce mi prebodli kolom a ústa zapchali cesnakom, aby som nemohla kričať o pomoc. Obliali ma benzínom, zapálili ako bosorku na hranici a moje utrpenie si natáčali na mobil. Keď som chcela volať na linku pre týrané ženy, presmerovali ma na nájomného vraha. Oči som mala pretreté cibuľou, kolo krku slučku, na rukách putá. Ľudia okolo mňa skandovali a vzduchom sa šírili nacistické heslá. Domy, preliezky a trávnik boli sivé, po uliciach sa premávali sanitky s cyklónom Bé ako symbol falošnej nádeje a všade zomierali ľudia. Mladí, starí, v podchodoch, parku, vo výkladoch. Zamilovaní, rozvedení, bezdetní, s rodinami...na tomto skurvenom mieste nevydržím už ani sekundu!

Na pokraji bezhraničného zúfalstva som sa teda pobrala sťažovať so škatuľou od topánok na lampáreň. Administratívny pracovník pri okienku sa ponúkol, že si na môj problém posvieti. Hoci mal rozbité ružové okuliare a na moju kartotéku si svietil len sviečkou, okolo hlavy musel mať svätožiaru a pod značkovým oblekom pravdepodobne krídla. Zohnal mi bezplatné ubytovanie v centre Miami Beach s plnou penziou, s perfektným apartmánom so vzdialenosťou sto metrov od pláže. Na krk mi nasadil ochranný golier, taký, aký majú psy, aby sa moje rany vyliečili a do ruky mi strčil Bibliu...vraj keby bolo najhoršie. Zaočkoval ma proti infekciám, odprevadil ma na letisko a poprial mi šťastnú cestu. Dúfam, že zostaneme aspoň v písomnom kontakte. To preto aby som totiž nezabudla, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

 Pseudoblog

7 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu