Povráva sa, že tá cesta nemá konca-kraja, skrátka, že nikam nevedie. Vraj ľudia čo po nej šli nikdy nikde nedošli a zošaleli... Iní vravia, že nakonci je perníková chalúpka a ten zvyšok už poznáte... Ktosi zas povedal, že na konci je trojdimenziálna brána a odtiaľ k nám chodia rozprávkové postavy... Teórií je síce veľa ale koľko je na nich pravdy keď tam nikdy nikto nebol? ? ? ... Aspoň sa neviem o tom, žeby tam niekto bol... Alebo žeby predsa? ! ...
Však ja viem kde je pravda. Predsa na konci tej cesty... No čo je na tom zložité? ? ... Takmer NIČ... Alebo žeby predsa na tom niečo bolo? ! ....
Jedného krásneho dňa o siedmej hodine siedmeho júla siedmi deň v týždni vydáva sa odvážlivec menom Septimus na cestu.... Ide za slávou a šťastím... Je to blázon ale je krásny.
-"Áno, je krásny"ozýva sa dav...
Ticho tam bude! ! ... Toto je pasáž rozprávača.......
-"OKEY! "
Ale no, už dosť! ! .............
Ak už nemá nikto k tomuto čo dodať môžem pokračovať....
Tak teda vydal sa na cestu necestu, nevedel čo ho čaká ani kto ho čaká.. len tajne dúfal...
-"Ach, no tak idem ľuďom peniaze, tak by tam mohla byť princezná vo veži... niečo na spôsob Shreka s tým rozdielom, že by bola stále pekná ako JA..."tíško si povzdychol... Presnejšie si povzdychol dosť nahlas ale to je bezpredmetné...
Tvárme sa prosím, že sme si jeho narcizmus nevšimli... No čo tak je krásny... Znamená pre nás krása až tak veľa? ? ... Znamená pre vás krása veľa? ? ....... Je vôbec dôležitá? ? .....
Kráčal cestou hore kopcom a potom zas dole kopcom, cez rieku..hore kopcom dole kopcom cez rieku.... a tak sa to opakovalo 7krát...Náš odvážlivec Septimus čakal čo bude na konci siedmeho kopca kráčal s rozvahou už dlhých sedem dní. Jedlo mu nechýbalo ani pitia neubudlo. Slniečko celou cestou svietilo a ani zima v noci nebola. Všetci a všetko mu vychádzalo v ústrety, niet divu keď je taký krásny.........
Prešiel siedmi most a na konci mosta bola tabuľka s nápisom:"ZÁKAZ VSTUPU, KRÁSNYM ĽUĎOM! ! " Septimus neveril vlastným očiam. Myslel si: "Tak ale toto je poriadna hlúposť. Ako je to možne? Som krásny, úspešný a inteligentný a takým je predsa vo svete všetko otvorené. Tak ale toto..." Ofučane sa díval na tabuľku a mal ohromnú chuť prekročiť ju, veď zatiaľ mu všetci pomáhali ešte aj lesné zvieratká. "je to nehorázna do neba volajúca drzosť.."vykrikoval si pred tabuľkou. Díval sa za tú tabuľku no nič nevidel. Teda videl toho dosť ale nič čo by sa mu páčilo. Samé staré stromy s oschnutými konármi, suché kríky, takmer vyschnutá tráva, jednoducho spustošený kraj. Pozrel sa na ten kraj s opovrhnutím a znudením. Pomaly mu začalo dochádzať, že ten kraj mu nemá čo ponúknuť, že on tam vôbec nechce ísť... Zrazu zbadal starca. Starec podišiel k Spetimusovi široko sa naňho usmial a odhalil len ďasná bez zubov. Díval sa naňho úplne s nechuťou. "Ach, starec, starec zbytočne sa usmievaš, veď ani nemáš čím."odvrkol. No starec mu neodpovedal a prešiel za tabuľku. Prišiel k najbližšiemu stromu na ktorom nebolo ani lístka ani nič. Natiahol sa ku konárom. Otočil sa a v ruke držal krásne červené jablko a s chuťou si doňho zahryzol. Sptimusovi len padla sánka. Až teraz si všimol, že okolo toho muža sa pohybuje zvláštna žltá žiara. Starec sa začínal meniť na mladíka. Široko sa naňho opäť usmial a jeho úsmev bol mladický a hravý a mal nádherné biele zuby ako nejaký model. Starec teda mladík sa otočil a rozbehol sa do hlbín 8 karajiny. Ako tam tak Septimus stál všímal si, že okolo neho prechádzaju ľudia, úplne obyčajní a tuctoví, takí o ktorých by on ani vo sne nezakopol. Prechádzali za deliacu čiaru a menili sa krásnych a mladý... a tý čo boli mladý už predtým sa len menili na krásnych... Septimus si sadol na kameň vedľa tabuľky a sedel tam ani nevedno ako dlho.. len ticho sledoval ako okolo neho prechádza kásna ale doslova KRÁSNA dievčina. Placho sa naňho usmiala a prebehla poza tabuľku. Toto Septimusa dostalo na nohy, zakričal za ňou: "Heeeeej krásna dievčina! " Dievča sa obzrelo a len sa usmiavalo všade okolo nej bola až oslepujúca žiara. "Čo je krásny mládenec? ? " opýtala sa ho... "Ako je možne, že aj napriek tomu, že si taká krásna si bez obáv prebehla? ? .. Zatiaľ tade prešli len takí nudní straci a úplne všední ľudia." Dievča sa naňho začalo dívať s neskrívaným odporom. "Keď chceš vedieť čo si a kým si... A kým som ja tak prejdi za tabuľku." Septimus neváhal ani minútku...
Prekročil tabuľku a v tom sa mu po celej tvári vyhádzali otrasné pľuzgiere... A už nebol taký krásny, veru nie. Teraz po prvý krát uzrelo svetlo sveta aj jeho povrchné vnútro, presne tak ako vyzeralo................................................................................................................................ Septimus bol totálne sklamaný a utiekol preč za tabuľku. A zrazu bol zas krásny a šťastný a to krásne stále krásne dievča sa mu len smialo.... Nedokázal to zniesť a tak bežal preč cez všetky tie hory, rieky a mosty.... Dobehol do rodnej dediny ale nikdy sa nepriznal k tomu čo zažil... Oženil sa a začal sa jeho život postupne meniť a svoje deti vychovával v láske dobrote a kráse vnútra... A tie jeho deti boli fakt KRáSNE.....
! ! THE END! !
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
1
lucy92
6. 12.decembra 2009 14:59
kraaasne..jemine..tak peken napisane congratulation to aby som rozmyslala jak by osm ja vyzerala za tou tabulou
Napíš svoj komentár