10 rokov.. som si myslela, že ich poznám.... 10rokov som si myslela, že sme kamarátky.... dlhých, úmorných, krásnych, zdrvujúcich 10 rokov....
Po tak dlhom čase si už človek myslí, že ho nič neprekvapí... veď 10 rokov.. prežili sme toho toľko, že niekto toho toľko za 20rokov nedá do kopy... a pritom nechápem čo nás tak dlhú dobu spájalo? ! ...
Vypočítavosť..podobnosť...rozdieli...alebo žeby to predsa len bolo priateľstvo? ? ...
Dnes na prahu konca alebo skôr nového začiatku si snažím usporiadať myšlienky.... Ako to vlastne bolo? ? ... k riešenie tejto záhady mi asi nepríde povedať zázračna víla z krajiny rozprávok.. ani mi to nepošepká slávik do uška... lenže ja chcem vedieť čo za tým celých 10rokov bolo....
Rozbité už nezlepíte do totálne rovnakého stavu.. lebo kúsky sa roztrúsili a vždy bude čosi do celku chýbať.... Z nitky už nikdy nebude celok keď ju zviažete lebo nanej ostane uzol... tak ako z nás už nebudú BEST FRIENDS lebo sa udialo veeeeeeeľa zmien.....
Otvorenosť medzi nami sa vytratila už vari pred rokom a možno aj skôr... a niektorý z nás ju ani nikdy nemali... Prečo to tak bolo? ? neviem... záhada číslo 2... však tá záhadou aj ostane lebo ma jej kľúč, riešenie alebo hocičo vôbec netrápi... A predsa viem odpoveď... Zachovať si dokonalú tvár úžasnej a neomylnej.. to bol ten cieľ? ? .. akoby mne na tom niekedy záležalo.. nikdy som sa druhým nevysmievala za to, že boli v niečo horší ako ja, ak to boli priatelia....
Čakali sme už len na výbuch atómovej bomby... a výbuch NASTAL.. škody sú priadne.... každú spomienku v hlave štyrikrát prehodnotím či je šťastná alebo to bola len hlúpa ilúzia zaslepenej kamarátky...
Bolo to vôbec kamarátstvo alebo to bolo 10 rokov nepretržitej pretvárky....
Ľudí nemožno hádzať do jedného vreca...vraví sa... no so sklamaním ktoré mnou touto chvíľou lomcuje sa neviem rozhodnúť kto tam patrí a kto nie... asi by sa trebalo fakt vážne porozprávať.... ale ako to spraviť bez toho aby sme na seba nekričali aby sme k sebe boli otvorení? ? ? ... Za tých úžasných 10 rokov som sa naplazila už dosť... Ja nemám právo nato aby raz niekto ľutoval to ako mi ublížil? ? ? ... ale aj v tej chvíli sa niektorý zatvária ako čistá nevinnosť...
JE TO TU ZAS... Som zodpovedná za to, že na jeseň opadajú listy zo stromov, za to, že bola 2sv. vojna... aj prvú som začala... a opäť sa plazím za odpustením.... UŽ TOHO BOLO AKURÁT DOSŤ.... nie som sliepka bez mozgu... ja sa za nikím už plaziť nebudem... možno ak za ľuďmi, ktorým ublížim ale to urobím ja a nie oni mne a ja budem mať aj za nich pocit viny? ! .... tak toto už nikdy nie nie nie... nechcem, nebudem... radšej bez priateľov ako s hadom okolo krku! ! !
A mám za sebou ohromný výbuch emócií a zlosti.... YES! ! ... až teraz som voľná....
Dospela som k rozhodnutiu, že sa musím porozprávať... no rozbit priateľstvo už do kopy lepiť nebudem.. príliš veľa kúskov chýba.. možno časom sa vyformuje nové... však to všetko závisí len na tom ako budeme k sebe v deň rozhovoru úprimní! ! ! ....
ps:sorrač za pravpis. chyby.. ale ja nie som práve neomylná.. čo sa týka slovenčiny ale aj iných vecí..
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár