Samozrejme toto je pojem, ktorý som si viacmenej vymyslel ako príspevok do môjho nového článku, novej tematiky s niekoľko dielnym pokračovaním, avšak pre mňa samotného to má veľký význam, a práve v nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vysvetliť prečo.
Uznávam, že je veľmi potrebné v každom okamihu na sebe pracovať. Niekedy som vyslovil názor, že človek nemôže jestvovať na sto a viac percent, podávať teda takéto excelentné výkony. Pretože keď niekomu ukážeš, čo všetko v tebe je dobrého, ale on to napríklad zneužije nielen proti tebe, ale aj vo svoj prospech sa snaží vyťažiť všetko, budeš teda tlačený do ďalších aktivít, ktoré prirodzene, vo svojej neúmernej miere a hranice únosnosti viac nedokážeš zvládnuť. On to nedokáže zvládnuť ani spolovice tak, ako si to dosiahol ty, ale.... to je presne táto príčina omylného perfekcionalizmu, o ktorom sa zmieňujem v sérii týchto článkov.
Ako to teda myslím vysvetlím približne v týchto myšlienkach. Človek, ktorý niečo chce dosiahnuť, a cíti, že úspech je predo dvermi v reálnej, a tej najreálnejšej podobe, je nesporné, že zaiste spraví, prirodzene, všetko preto, aby ten úspech dosiahol.
Nejde mu pritom o to, aby to bolo za každú cenu, a snaží sa hľadať a rešpektovať pri tom všetkom isté prirodzené normy a niečo, čo je pre neho, s skratke poviem ohraničené, kde chápe a rešpektuje, že ponad niektoré možnosti sa už nemá ako dostať, nedostane sa tam prirodzenou cestou, ani na spôsob myslenia a jednania, hlavou múr neprerazíš.
A mnohí proste razia teóriu, ktorú som spomenul ako finálnu v predchádzajúcom odseku, že snažia sa predsa ten pomyslený múr preraziť jednak ľudovo povedané hlavou, ale čo je horšie, alebo lepšie, závisí to, celkom prirodzene, od nastavenia môjho myslenia a uhla pohľadu, za každú cenu.
A práve ten omylný perfekcionalizmus spočíva v tom, že niečo, čo je možno aj dobré, hodnotné, morálne správne indikované už v našom podvedomí, pochopíme nesprávne. Mnohí ľudia vo vypätých situáciách niektoré krivdy si napríklad berú až príliš osobne, a z toho logicky dedukujú a vyvodzujú isté závery, ktoré si vysvetľujú po svojom. Preto vznikajú, alebo teda lepšie povedané, na základe takéhoto postoja myslenia vznikali v minulosti a aj v súčasnosti rozličné hnutia, jedným slovom izmy, ktoré sú práveže už v samotnom zárodku myslenia, nielen akéhosi zrealizovania toho procesu ako takého, choré, a majú až prirodzene deštruktívny charakter.
Prirodzene deštruktívny charakter, je to ďalší pojem, ktorý ma teraz napadol spočíva v tom, že človek prirodzene (ako súčasť jeho prirodzenosti myslenia) používa také metódy, ktoré neslúžia k rozvoju jeho myslenia alebo pozdvihnutia národa v dobrom slova zmysle, ale majú deštrukčný, deštruktívny charakter, ktorý je poňatý opačne. Nie je to teda v priamom slova zmysle jeho opak, nejaké antonymum, ale je to presne to isté, len, ako spomínam, poňatý opačne. je to tá nešťastná priama úmera, kde ja sa ti odplatím rovnakou mierou zla, ako si sa odplatil ty mne. Preto je to deštrukčné, pretože sa tam spomína zlé, negatívne, záporné, všetko opak dobrého, ktoré slúži na dobré, a podobne.
Uznávam, že niektoré tematiky presahujú aj moje myslenie ako také, ale ja si osobne myslím, že je veľmi potrebné sa tomuto venovať, pretože stále sú medzi nami takí, ktorí si myslia, že svojím konaním zla spôsobujú dobro. Môžeme to menovať celým spoločenským spektrom, v ktorom sa aj v súčasnosti nachádza viac marazmu, záporov, omylov, klamu, bludov, deštrukcii, ako kedykoľvek inokedy. To sa prirodzene dialo aj v minulosti, ak máme dobrú pamäť, ale nikdy sa to nedialo pod plášťom niečoho, čo sa navonok ukazuje ako niečo dobré, ale ako niečo, čo som vedel rozpoznať, čo mi škodí, a čo mi osoží.
Záverom môjho článku poviem toľko, že častokrát sa stane, že keď ukážeš v čom konkrétne si dobrý ale nesprávnemu človeku, on to zneužije proti tebe, lebo on taký úspech, ako som dosiahol ja ty, dosiahne veľmi ťažko, s nejakou námahou, alebo ho nedosiahne nikdy. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár