Azda len v krátkosti by som sa predsa len v túto štvrtú adventnú nedeľu chcel vyjadriť k môjmu predchádzajúcemu jednak komentáru, ktorý som obdržal od čitateľa, a touto cestou mu veľmi pekne ďakujem za podnet, prajem krásny zvyšok adventu a požehnané vianoce. Teraz teda idem písať k veci, o čo mi konkrétne ide.

Čiže čo chcem v mojom článku povedať by som zhrnul ešte úvodom do týchto jednoduchých dvoch viet. 

Boh sa vysmievať nedá a na každého človeka má rovnaký meter. Rozdiel "pravdepodobne" je v otázke tvojej a mojej osobnej pripravenosti. Príklad.

Ja verím v niečo také, v čo ty buď 1.neveríš 2. minimálne pochybuješ. 

Pokiaľ o niečom pochybuješ čo i len minimálne, nedá sa povedať, že v to stopercent neveríš, pretože existencia pochybnosti o niečom dáva šancu spätného pohľadu na danú vec, a možnosť opätovného návratu na správnu cestu, pokiaľ ešte v danom skúmaní nie si už hodne ďaleko a zamotaný v nejakej klamlivej lživej predstave.

Keď ti dám na výber poliať tekutinou káble pod elektrickým napätím, (živé) nie je jedno, aká tekutina to je. je to logické, pretože jedná sa o tvoj život. Buď je to destilovaná voda, ktorá logicky elektrický prúd nevedie. A v tom prípade máš vyhraté, lebo nič sa zaručene nestane. Alebo je to opak destilovanej, čiže obohatená tekutina, ktorá prúd už vedie, a ty máš problém, pretože riskuješ poškodenie zdravia.

Na tomto zdanlivo jednoduchom fyzikálnom príklade z vedomosti základnej školy, som ti dokázal nielen existenciu Boha, ten existuje aj keď o tom si presvedčený, že neexistuje, ale to, akí sme naivní a citovo nevyrovnaní ľudia.

Mnohí ľudia sa pomýlili vo svojom úsudku len preto, lebo nerozumejú duchovným princípom tohoto sveta.

Určite nie celkom im rozumiem ako kresťan aj ja. Aj ja celkom prirodzene nerozumiem mnohým záležitostiam tejto viery. 

Napríklad prečo chrapúni ovládajú tento svet ktorí nevedia "otčenáš" spamäti. Prečo chrapúni, ktorí si robia posmech z Boha, náboženstva sú miliardári, milionári, v živote netrpeli biedu, núdzu, nikdy neboli hladní, nikdy neriešili problémy, ktoré každodenne stretajú, prirodzene, tak ateistov, ako kresťanov. Prečo prečo... no neviem prečo. 

Lebo všetko vedieť neviem, a ani nemôžem. Všetko vedieť je nemožné, lebo to vie len Boh. 

Dokonca by sme mohli polemizovať v tomto aj ďalej, pretože ani Pán Ježiš nemal odpoveď na to, že kedy bude koniec sveta, a odvolával sa na to, že to vie iba Boh Otec, a Syn to nevie, teda myslel na seba.

Čo však vieme (ako ktorí) je približne to, že skúsim aspoň nasledovné.

Skúsim vo svojom vnútri čoraz častejšie analyzovať svoje konanie, a skúsim rešpektovať napríklad niektoré morálne princípy a zásady, ktorých oporou je kresťanské učenie v širšom aj užšom slova zmysle.

Pokús sa zamyslieť nad tým, či naozaj Boh bez trestu nenechá matku dieťaťa, ktoré dá zabiť na potratovej klinike, alebo osobu, ktorá vykoná eutanáziu na chorom človeku, či už mladom, alebo starom len preto, lebo pomoc blížnemu mu je cudzia, alebo sa nedokáže pozerať na ľudské utrpenie, čoho súčasťou a aktérmi sme všetci ľudia na tejto zemi do jedného.

V mojej viere nehľadám logické odvôvodnenia čo všetko môže obohatiť, alebo znehodnotiť môj život, či už biedny, chudobný, alebo bohatý a naplnený, nasýtený a prestýtený všetkým, čím si niekto dokáže predstaviť.

V mojej viere hľadám logické súvislosti, teda uvažovaním nad situáciami v mojom živote, ktoré má chtiac nechtiac prinútia uvažovať aj v inom kontexte, ako sú, v tom, že možno v niečom sa mýlim, a ponúkajú mi námet, ako to napraviť bez toho, aby som stratil osobnú a ľudskú dôstojnosť.

Jestvuje mnoho príbehov o obrátení človeka, nielen na kresťanstvo, ale aj na to, aby človek akosi "prepol" a prehodil výhybku vo svojom rozmýšľaní a konaní, ktoré bolo zaiste nesprávne, ale nestal sa ani jeden prípad, kedy by človek prepol výhybku vo svojom myslení a konaní, že odmietne dobro, a volí cestu zla, ktoré mu škodí, ktoré mu ničí život, ktoré ho vedie vedome do záhuby, ktoré ho robí nešťastným fyzicky a psychicky, ktoré mu spôsobuje tyraniu a traumu v celoživotnom procese. Kto má prosím ťa rád takýto život? 

Možno sa medzi nami niekto taký nájde ale daj si otázku, či je psychicky v poriadku.

Záverom chcem povedať k môjmu článku asi toľko, že individualita človeka, samostatné rozhodovanie spravilo toľko zla vo svete, že si to nevieme ani predstaviť.

Človek si myslí, ale žiaľ, len myslí, že sám dokáže všetko. Opak je pravdou. Sám dokážeš veľmi veľa vecí len pokaziť, pokiaľ si nedáš povedať. 

 Blog
Komentuj
 
 fotka
protiuder22  19. 12. 2022 12:13
Máš veľa predstáv. Skutočná chudoba (úzka cesta, kenosis) spočíva v ich odhodení.
 
 fotka
vreskot000  19. 12. 2022 13:36
@protiuder22 dakujem veľmi pekne za podnetný názor. vďaka!
 
 fotka
vreskot000  23. 12. 2022 21:45
@protiuder22 len jednu vec chcem vedieť, neviem konkrétne čo máš na mysli. skutočná chudoba spočíva v ich odhodení, to znamená čo. odhodiť predstavy?
 
 fotka
protiuder22  24. 12. 2022 00:24
Všetko, čo si o Bohu myslíš, všetky domnienky, názory, predstavy, filozofie... to všetko musíš nechať umrieť vo vnútornom tichu.
Napíš svoj komentár