Predpokladám, že takmer každý už zachytil monológ, ktorého obsah znel nejako takto:
“ A tí dnešní muži hanba! Treba im vojenčinu! Tam by sa naučil poriadku!, Tam by ho naučili!, Tam by musel mať veci naukladané pekne do komínkov!!!“.
Pirpomínam fakt, že tento rok to bude dvadsať rokov od zrušenia povinnej základnej služby na Slovensku.
» www.mosr.sk/3112-2005-konie...
Väčšinou sa s týmto postojom stotožňujú ženy, ktorých partneri si tú „Povinnú vojenčinu“ stihli.
Avšak, predsa len sa posťažujú na to ako:
-Dvadsaťpäť rokov si ten môj nevie tie svoje smradľavé ponožky hodiť do koša na prádlo!
-Keby doma neupratujem ja, tak by nás pohltila už dávno špina! On je tak lenivý!
-Tri roky mu opakujem, aby už konečne opravil tie pánty na skrini!
________
A o ‚nedisciplinovanosti‘ mladých ľudí sme počúvali od tých, čo počas pandémie nosili rúško pod nosom.
Netuším, prečo sa niekto spolieha na to, že jeho syna má naučiť niekto iný, a nie on sám/sama, že špinavé ponožky patria do koša na prádlo a potom ich treba vyprať.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár