Celé toto všetko v podstate vzniklo, viacmenej neplánovane a spontánne, a dobre vieme, že teda podobné situácie v podstate sú najlepšie. Kedy som šiel po ulici, a videl som, ako susedovci hrabú lístie, reku pristavím sa, pomôžem vám, čoby nie.
Bez akýchkoľvek problémov by to teda samozrejme zvládli aj sami, a bezo mňa a pomoci, ale mne nejde o to, či niekomu pomôžem, ale či dbám o ľudskosť. Samozrejme, ako kresťan dbám aj o to, aby som si zachoval telesné i duševné zdravie, uvedomujúc si presne to čo spomínam, že každá minúta má svoju nekonečnú cenu zvlášť pri tejto nepriaznivej situácii, ktorá sa stala, a ktorú stále, žiaľ, mnohí ešte berieme na príliš ľahkú váhu.
Uvedomoval som si to napríklad aj na strednej škole, príbehy ktorej som spomenul na týchto riadkoch už nespočetne krát. uvedomoval som si, že niektoré chvíle sa už proste nevrátia, a je čas aj prijať niečo také, aké je, hoci to bude ťažké. Nielen v nejakých negatívnych chvíľach, kedy človek by na všetko najradšej zabudol si človek uvedomuje túto spomenutú skutočnosť o hodnote plynutia času, pretože, ak to teda sa posnažím preklenúť do tej duchovnej roviny...
Vôbec si neuvedomujú ešte kvantum ľudí, čo všetko nepríjemné sa deje, a irituje ma, ako to niekto dokáže zľahčovať vôbec. Napriek tomu, že som robil štyri roky ako ošetrovateľ dobre si uvedomujem, že každá minúta má svoju nekonečnú cenu, a je na človeku, ako sa napríklad zachová.
A druhá vec, nechcem povyšovať zážitky nad všetko ostatné, pretože zážitky nie sú primárne to, čo človek bytostne potrebuje. Človek, ktorý dokáže uvažovať v akýchsi súvislostiach, veľmi dobre spozornie napríklad pri dnešných mimoriadnych situáciách, a všetko, čo sa deje v tomto svete.
Keď sa teda vrátim k tomu, čo bolo. Bolo naozaj super. Uvedomil som si, že keď človek proste zažije nejaké spoločenstvo, úplne inak vníma hodnoty v tomto svete. samozrejme, pri všetkom treba byť naozaj opatrní, a naozaj teraz sa vyhýbať možno všetkému, čo sme donedávna považovali za potrebné, užitočné, všetko, čím sme chceli oplývať, čo možno sme si chceli dovoliť
Keď si uvedomíme, že každá minúta má svoju nekonečnú cenu, núti nás to azda využiť všetko jednak vo svoj prospech, a jednak dobre využiť všetko, čo mám pri sebe. Možno preto, aby som sa niečím obohatil, možno preto, aby niekomu som niečo možno zištne, alebo nezištne daroval, možno preto, aby som niekomu spríjemnil proste nejaké chvíle, pokiaľ tie chvíle pre neho nie sú moc najšťastnejšie, a potreboval by v niečom trebárs pomôcť a podobne.
Samozrejme, všetkým sa pomôcť nedá, a tak, ako som to písal kedysi, a človek si nutne musí uvedomiť, akú cenu má čas, presne ako som to opisoval celkom znenazdajky vtedy, kedy som stretol jednu kamarátku z kostola, a kedy sa mi aspoň začas zastavil celý svet.
Síce nechcem to nejako rozoberať, momentálne nie som s ňou v kontakte, avšak vnímam napríklad aj tú skutočnosť, že niektorí ľudia proste boli v tvojej prítomnosti, ktorí ťa nejako ovplyvnili.
Dnes nie je čas na to, aby sme si vymýšľali sprostosti, aby sme si užívali, ale práve teraz nastal čas, aby sme všetko prehodnotili, čo je, čo bude, ako žijeme v súčasnosti, čo všetko nás dokáže ovplyvniť, čomu všetkému ešte sme ochotní podľahnúť, neuvedomujúc si, že každá minúta má svoju nekonečnú cenu, ktorú spozná práve ten, ktorý možno práve v tomto momente prichádza buď o niečo, alebo v najhoršom prípade, o všetko.
Záverom to prekleniem do duchovnej roviny, ktorá bude spočívať v týchto riadkoch. Musíme si uvedomiť, že žijeme len raz, a využiť všetko naplno sa nedá. Oveľa viac sa treba sústrediť na duchovné vec, ako viera v Boha, existencia neviditeľného sveta( čiže večnosti) do ktorej spejeme a smerujeme všetci. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár