Pridávam tretí článok ako odpoveď a veľmi pekne ďakujem za konštruktívny príspevok do môjho článku, som veľmi rád. Včera som bol na cestách, a sám sa divím, že sa mi podarilo niečo napísať, pokúsim sa teraz tiež.

Ako by som to teda napísal. S opakovanou lžou sa stotožniť pravdepodobne nedá až tak ľahko, teda nie je to jednoduché, a teda ten výrok je nepravdivý. 

Je to nemožné. Je možné vykonať len pod tlakom kohosi, čo ide napríklad proti tvojmu svedomiu, a ty si s tým nestotožnený v plnom jeho rozsahu. Príliš dlho vystavený tým vplyvom. Pozri. Život je o tom, koľko máš na svojich pleciach naložené, a koľko vydržíš, nič viac nič menej. 

V tom je skrytá naša prirodzenosť. Ono opak je to, kedy sa hovorí v prísloví, že niekto len v akomsi nebezpečenstve, nejakej situácie, ktorú nevie zvládnuť, zhodí zo seba masku a ukáže kým je. Je to teda prirodzenosť jeho? Väčšina je to v negatívnom slove zmysla. Každý človek má svoje prirodzené ja, ktoré ho identifikuje, ktoré ho charakterizuje, a kým naozaj je. 

Kto tak nerobí, je to preto, nie že klame... to by som nepovedal. Nie že klame seba samého a okolie, ale preto, lebo vnútorne nie je stotožnený a nie je plne integrovaný do danej spoločnosti, kde sa jedná o to, že človek je stotožnený s mentalitou daneho prostredia, s jeho celkovou štruktúrou, jeho filozofiou, a to, či možno netreba spraviť akúsi rekonštrukciu svojho ja, možno aj svojho skrytého ega, možno svojej povahy, možno niečo prispôsobiť, niečo ubrať, niečo pridať, alebo naopak, svojím príkladom proste formovať prostredie tak, že raz ak prinášaš proste to dobro, ono môže byť spočiatku nepovšimnuté, a udusené. Lenže aj pahreba nie je zahasená úplne vtedy, kedy nevidíš oheň. 

Ono to vo vnútri tlie, tie uhlíky, a keď sa aj zdanlivo ukazuje, že tam nič nie je, vo vnútri je predsa obrovská energia, ktorá má schopnosť zapáliť napríklad niektoré kúsky papiera, tenké drievka, a keď sa to rozhorí, postupne pomaly, ak sa prikladá dalšie, môže vzniknúť oheň, ako to bolo pred uhasením pahreby. 

Aj na tomto príklade by som povedal, že práve tieto prikladané tenke drievka môžu byť akousi maskou , že niečo nechceme, alebo chceme zopakovať, ale nevieme či sa to podarí, ale človek prirodzene skúša. Či  teda azda nájde ešte to svoje skutočné ja? Pozri. 

Myslím si že určite, ale len vtedy, pokiaľ možno má silu ešte možno niečo opustiť, čo vidí, že mu zväzuje ruky, a kladie veľké nemožnosti, kladie prekážky, ktoré je ťažké zrealizovať, a v takom prostredí je veľmi ťažké pôsobiť aj fungovať. Myslím si, že veľké finančné nejaké organizácie, ktoré sa zaoberajú tvrdým biznisom rôzneho druhu by mi toto vedeli povedať, a sám som určitý čas pracoval v istom finančnom odvetví, kde by som sa azda nikdy nechcel vrátiť, lebo mi to mentálne nevyhovovalo. 

Nebavilo ma robiť si vyslovene nepriateľov z bežných ľudí kedy nepoznám ich konkrétny príklad. a to by mi napríklad osobne vadilo a prekážalo, pretože robil by som niečo, čo nie som ja, teda moju prirodzenosť by som prekryl pomyslenou maskou, teda niečo ako spomínam v nadpise. Toto som si teda uvedomil, že mi to nevyhovovalo, a teda ani som to nevedel robiť, a ani som to nechcel robiť, a tým pádom, je to dobré, lebo na svojom príklade som síce nevedel presne v danom čase, čo konkrétne chcem, ale vedel som presne čo nechcem, a to považujem vo svojom prípade niečo ako osobný úspech.

Záverom poviem teda ešte toľkoto, že. Teda vidíme, že aj v práci najmä v nejakom biznise sa môžeme tváriť ako normálni "v pohode" ľudia, ako sa hovorí, možno ten termín je azda príliš už na naše pomery zľudovený, a nevieme celkom definovať, čo to môže pre každého jedného z nás individuálen znamenať a podobne, ale v podstate to už nie je tak, pretože mám ja osobne taký pocit, že teda, čím človek vyššie postupuje, kariérne teda mám na mysli, pracovne, finančne, to že sa má proste lepšie, má lepšiu kvalitu života a všetko čo si pod tým vieme len predstaviť, tým teda viac stráca akosi to, čo bol, kde bol kedysi, skade vyšiel, kde prišiel, ak sa predstavil, čo vykonal, možno aké meno si kdesi vybudoval, a čo všetko po sebe zanechal. Azda toľko. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár