ale mlčím, prebolievam...
Prečo?
Lebo som žena.
Trpím,
lebo taký osud ste mi prisúdili,
aj keď túžim po niečom inom,
musím sa uspokojiť s tým, čo mi ponúkate.
Najtŕnitejšou cestou,
akou sa len dá,
bosá,
s klincami v nohách.
No nie je bytosti,
ani v mojej situácii,
kto by mi pomohol,
vravia si,
že musím,
a nesmiem sa sťažovať,
ani slzu vyroniť,
zato vydržať až do konca.
Chcem mať na výber,
na výber ako iný,
kto zo mňa zotrie ten hodený podiel viny,
kto ...?
Ach, nikto.
Blog
14 komentov k blogu
2
nemám rada takýto "martýrsko-bolestný" prístup k údelu toho ktorého pohlavia.... báseň pekná, ale snáď sa tým skutočne neriadiš
4
@lubobs no sorry no
@mirkova to bola len inšpirácia
@ixka to je ždy tak...človek nebude nikdy spokojný...
@mirkova to bola len inšpirácia
@ixka to je ždy tak...človek nebude nikdy spokojný...
12
aj mužské srdce krváca. Srdce občas krváca, je úplne jedno, v koho hrudi bije. Občas sa to stáva

Napíš svoj komentár
- 1 Mahmut: Pozor! Nebojujme prioritne so zlom! Budujme hlavne to dobré a svetlé!
- 2 Alexandrika: Prešiel rok.
- 3 Hawran: Otlačok
- 4 Mahmut: Vysoký, nedostihnuteľný bytostný služobník Orkanos
- 5 Livolka: Paralelne životy
- 6 Abstraktdepres: Podla bežných štandardov "na hlavu"
- 7 Mahmut: Zabráňme úderu vlastného osudu, kým sa to ešte dá!

*si moc tvorivá...nestíham čítať