Prišiel. Môj sprievodca nocou. Už zďaleka bolo vidieť ako sa nesie na tmavých mračnách od horizontu až sem.
Privítal ma jemnými kvapôčkami. Ani som mu nestihla odpovedať už maľoval obrazy z kvapiek na oknách. Celú noc mi na nich vyklopkával morzeovkou svoje príbehy, na listy stromov dopadali slzy z jeho prenikavých sivých mrákav. Ja som mu načúvala a snažila pochopiť lásku, s ktorou sa mi prihovára. Celá noc bola len o nás dvoch, on rozprával, ja som počúvala, on stíchol, ja som začala. Povedala som mu svoje najväčšie tajomstvá a aj meno toho, kvôli ktorému moje srdce bráni rozumu. Hneď potom odišiel. Odišiel a keď sa aj vráti, už to nebude ten istý. Vždy je iný a vždy sa dozvie niečo nové.
Ráno ma privítali slnečné lúče. Pošteklili mi viečka a ja som vedela, že je tu nový deň, nové tajomstvo a nový príbeh.
...gramatické chyby nevsimat prosim...
by veronika
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár