Neplač!Stane sa čo sa má,vždy je tu niečo prečo sa tu oplatí ostať! ...

Slza sa roní jedna za druhou,
príčin je veľa a sú rôzne,
ale za všetko môžem len ja.
Tá najväčšia trúba čo sa na svet narodila.

Len ja si za to môžem,
keby nespravím chybu,
neroním teraz slzu.

Nepíšem len o láske,
ale aj o škole,živote,priateľstve..
Niekomu sa zdá že nik nemá problémy,
no niekedy sa to tak nakopí,
že by ste sa najradšej ocitli na druhom konci sveta.
Len chvíľu tam byť
potom zistiť že kým ste tu neboli
boli ste potrebný,
žiadne výčitky,
len pocit že niekomu na mne záleží...

Áno viem vyzerá to že som nevďačná,
ja som vám vďačná...
ale niekedy si pripadám až moc opustená...

„Už aj dážď začal s tebou plakať,
tiché búchanie na okno,
je to čoraz silnejšie,
už nevládzeš.
Musíš to vzdať!...“

Toto mi povedia moje myšlienky.
Avšak vzdať sa?
To je príliš jednoduché,
nedám sa,
budem tomu odolávať,
postavím sa zas na nohy a bude všetko ok.
Viem mám až priveľa optimizmu v sebe,
a tak len samú seba presviedčam že to bude dobré.
Veď nemôže byť tento život až taký zlý nie?

„Zastav svoje slzy,
tak ako vyjde slnko,
vyjdú hviezdy,
stane sa čo sa má,
či už dobré či nie,
stále sa oplatí pre niečo malé tu ostať.
Nebudeš to ľutovať.
Sľúbiť sa to síce nedá, ale..
Áno tak len ži,
skrz svoje problémy,
to sa raz vyrieši.“

Moje myšlienky ma neklamú,
treba riskovať, aby sme získali...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu