strach zo svetla a slabého vetra,
Jeho myseľ ako malý krík,
vydáva len krik a vzlyk.
Spoznáva ten svet vôkol seba,
lúče svetla s modrého neba,
Rýchlo rastie,učí a životu,
žije pre lásku a dobrotu.
Rastie tak rýchlo ako hrom,
akoby pred očami rástol strom,
Strom plný ovocia a lásky,
tvár mu ešte nezdobia vrásky.
Pomaly už prešli prvé lásky,
tiché spomienky na hnedovlásky.
Kôra stromu jemne zničená,
a jeho myseľ divo zvlčená.
Začína sa krčiť,je mu zima,
to že starne nie je jeho vina.
Už opadala z neho zeleň,
jeho život sťa vyvrátený peň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár