pomedzi starými domami,
vietor sa mi hrá s vlasmi,
polepené ich mám po celej tvári,
dážď mi triafa kvapky do očí,
hlava sa mi trocha točí,
rozum mi všetko múti,
čierne myšlienky mám v srdci,
cez slzy nevidím na cestu,
pomalými krokmi prechádzam cez úzku tmavú chodbičku,
prídem na starú opustené železnicu,
tam sa posadím na studenú kolajnicu,
nechám po sebe stekať kvapky dažda,
hlboko vdychujem čerstvý vzduch,
ktorí sa mi dostáva do pľúc,
milujem to,keď mi po tvári
stekajú slzy,
a dážď s nimi zároveň,
zo srdca mi odpadá tvrdý kameň.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
charlie007
29. 9.sept. 2010 18:13
smutná ... ale perfektná !!
Napíš svoj komentár