Po jeho prednáške nás pustí domov. Teraz tiež idem domov s busom. Brata nikde nevidím zrejme si vyšiel s kamošmi niekde von. Vedľa mňa sa postaví Jakub.
„Zase ty? Ty ma hádam prenasleduješ! Platíš kofolu!“
„Ehm, prepáč nevšimol som si, že si to ty. Kofolu? Dobre“
Zamračila som sa naňho.
„Prepáč vážne prepáč“
„Ja umriem s teba ako sa môžeš stále iba ospravedlňovať a inak už ani tú výhovorku ,nevšimol som si ťa´ nechcem počuť.“zachichocem sa.
„Fúh, ty si teda a čo bude s tou kofolou?“
„Odpúšťam ti to“
„To len tak? Mám ťa nahnevať?“
Urobím grimasu.A hľadím do jeho jasných modrých očí.
„Nerob to na mňa“ začne sa smiať.
Prevrátim očami.
„Radšej poď ide bus.“povie mi.
Pustí ma pred seba. Nastúpim a sadnem si na to isté miesto na ktorom som sedela ráno. Znovu si prisadne ku mne. Nič mu nehovorím a zízam von oknom. Zatrasiem sa od zimy.
„Zima ti je? Nepôjdeme radšej na čaj?“
Ako si to mohol všimnúť. Čo ma sleduje pohľadom?
„Hm, môžeme a to ako teraz?“
„Samozrejme, len mi budeš musieť niečo poradiť, pretože som tu nový“ dodá potichu.
„Všimla som si, že som ťa tu ešte nevidela. Prečo ste sa sem prisťahovali? Ak to môžem vedieť. A ešte k tomu na takúto dedinu.“
„Zmena je život a ako vidím zrejme je to pravda“ pousmeje sa.
„To má byť ako kompliment?“
„Ber to ako chceš, inak už vystupujeme.“
Chytil ma za ruku a ťahal von z busu. Hm nejaký je odvážny. Na prvý pohľad mi tak nepripadal. No som zvedavá čo sa z neho vykľuje ďalej.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
petushiq18
15. 10.októbra 2011 15:52
íííha! on e ták milýý super! len tak ďalej myslím že ti už nemusím pripomínať že chcem ďalšiu časť
5
nie nieje ale bez tvojich blogov je! mimochodom...aj ja som pridala novú časť
Napíš svoj komentár