Svojho času hovorím našim: „Pravda sa nám nechce ísť na stužkovú?“
Tatko povedal rázne nie a mamka pokrčila plecami, že však by sa aj šla pozrieť, ale nebudeme si predsa kaziť večer.
Keď som povedal spolužiakom, že nejdem, nečudovali sa (však ma ako-tak poznali) ale pozerali sa na mňa ako na kacíra. Učiteľka mi sprvu neverila, ale potom to dajako vstrebala.
Ale opakovala sa nenormálne často jedna otázka: „Ty to nedopraješ svojim rodičom? Ty nechceš, aby ťa tam videli stáť a boli na teba hrdí?“
WTF?!
Minú mrte peňazí na kktinu, prenudia celý večer namiesto toho, aby sa mohli oddávať vzájomným rozkošiam, a ešte by na to aj mali byť hrdí, hej? Sorry, ľudia, ale my sme Addamsnovci a riešime veci trošku ináč. Zvykneme sa na seba dennodenne usmievať (keď sme odcestovaní, aspoň cez telefón), rovnako dennodenne si ďakujeme, pomáhame si, spríjemňujeme si navzájom životy.
A povedal som im, ak ma chcú vidieť niekde v pseudopompe a jedinečnosti, obaleného v slávnostnej atmosfére – do roka a do dňa im to splním, ak sa aj neožením, tak nastane zlom v mojom „kariérnom“ pôsobení a už nebudem písať len do priečinku...
A splnil som.
Ale nečudujem sa tej otázke mojich bývalých spolužiakov, keď niekto celý život (alebo aspoň od puberty) serie svojich rodičov, tá jedna židovská noc môže ozaj pomôcť... Asi tak a vtedy, keď tamtie dospievajúce deti čítajú na kolene napísané úrovňovo slohové slávnostné prejavy, rodičia si predstavia, že je to pravda, že im ozaj od srdca ďakuje aj ich dcéra/syn, hoci to číta ich spolužiačka/spolužiak a na okamih sa cítia úžasne... Áno, áno, vskutku krásne, hlboké a akiste čarovné!
O programoch pomlčím. Fakt. Radšej.
O tom ďalšom už tým dupľom...
Ale naspäť k prejavom.
Totiž, preto ma to tak vytáča, lebo rok čo rok chŕlim debilné prejavy (zvyčajne pre riaditeľov, triednych alebo tak nejako) a lezie mi to krkom. Hlavne teraz. Zabudol som, že je obdobie stužkových, no totálne som zabudol, lebo ma fakt trápia iné veci a prepadlo ma to tak zrazu!
Ozaj sa zamyslite, ľudia, preboha:
„Čas! Ten mocný fenomén...“
„Mami, tati, stojím tu dnes pred vami...“ fňuk!
„Tento slávnostný večer možno prinesie slzy do našich očí – ale budú to slzy šťastia...“
„Dnes dostanete zelené stužky – stužky nádeje...“
„Stojíte na križovatke a my veríme, že sa vyberiete tým správnym smerom...“
„Prišli ste na naše gymnázium ešte ako deti a dnes tu pred nami stoja krásni mladí cieľavedomí ľudia...“
OCH! Odpusťte, prerušujem svoju činnosť, idem si po kapesník!
WERBUNG
PUBLICITÉ
COMMERCIAL
KOMMERSIELL
AUGLÝSINGAR
REKLAM
Okej, verím, že ste sa počas môjho dojatého smrkania aspoň zapozerali do reklamy. Pokračujem.
Rok čo rok sledovať svojho otca (Aha? To som asi nespomenul, no on je jedným z tých, pre ktorých píšem prejavy...) ako sa mu z celej duše i tela nechce ZASA trepať na NEJAKÚ stužkovú a čítať tam ZASA tie debility, čo majú míle od pravdy, lebo tam nestojí krásny mladý človek n-krát, ale banda debilov a neschopákov, obmedzených ignorantov a nervypijcov... A vraví mi: „Ulrik, srdečne u riti mi je, ak to bude to isté ako vlani, len mi tam prepíš triedu, meno triednej a vytlač...“
A ja mu vravím: „NIE! Ty nemôžeš čítať stále to isté dookola ako zástupkyňa na mojej bývalej škole!“
A on na to: „Ale nie, vraví sa, že ona len stiahne prvý slávnostný prejav z referatov.sk a tento prečíta...“
„A, vlastne hej,“ spomenul som si.
Lenže to som ja! To nejde len nájsť vlaňajšie prejavy, oprášiť ich a vytlačiť – tam musím zasa popísať nové a nové kktiny, byť vysať sa preto, aby sa tí naivní tupci rozrevali a prežívali naplno neopakovateľnosť a krásu onoho večera...
Blog
Komentuj
62 komentov k blogu
1
thegoodlucy
4. 11.novembra 2011 21:14
Zdieľam rovnaký názor... Ja stužkovú nechcem, načo robiť zbytočné ceremónie? Nepostačí obyčajná večera napr. v Bratislave alebo v kerej p... ? Ja si na také formality nepotrpím...
2
och! práve som sa dozvedel hroznú vec! keď si otec myslí, že som zanepráznený, nepopýta si nový príhovor, ale ten istý použije dvakrát do roka! hrozné! musím ho napomenúť!
3
že však by sa aj šla pozrieť, ale nebudeme si predsa kaziť večer.
11
@ohavnost aj si dospela k nejakému záveru? niečo na štýl ubermasochistu/ky alebo si sa posunula až do sfér retardácie či kómy?
12
dospela som k tomu, že s vysokou pravdepodobnosťou nikto...
alebo sakramentsky silná osobnosť, ktorá by bola schopná a ochotná zvládať moje stavy
alebo sakramentsky silná osobnosť, ktorá by bola schopná a ochotná zvládať moje stavy
16
som si istá, lebo len tak niekoho k sebe nepustím...
ale zase pri mojom šťastí na psychopatov a stratené existencie... neviem, neviem...
ale zase pri mojom šťastí na psychopatov a stratené existencie... neviem, neviem...
22
pobavilo , ale i tak nechápem, prečo sa nad tým "vzrušuješ". Ani pre mňa to nebola "noc života", ale tešila som sa. Bola tam moja babka, plakala a ja som mala radosť, že som jej urobila radosť, lebo viem, ako to berú starí ľudia. Prvýkrát v živote som bola zmachlená jak štetka, ale to vtedy všetky a cítila som sa pekná A tancovala som slaďák s chalanom, kt. som zbožňovala celú strednú a mama k nám pribehla s foťákom! Urobila som si trapas pri čítaní prejavu, ľudia sa smiali, ale aj to bolo fajn Dostala som stužku, kt. dodnes túžim nosiť na kabáte, aby mi tipovali aspoň 18 a nie 16
Toť!
Toť!
23
neocitnem sa v nej, ja som pekne skrytá v mojej 14. a nevyleziem odtiaľ
24
@titusik prečo sa nad tým vzrušujem hej? lebo mám x-tý raz napísať nejaký zvláštny prejav na jednu tu istú debilnú tému, preto sa vzrušujem
27
@ohavnost toľko nehodných pozemštaniek sa stalo objektom túžby bohov, že nad týmto si hlavu lámať ozaj nemusíš
28
aj tak si myslím, že tohto fakt nie som hodna...
a ani nie som ten typ, po ktorom by túžili bohovia
a ani nie som ten typ, po ktorom by túžili bohovia
29
Mala som podobné pocity.. Ale nakoniec som tam bola s priateľom, mala som nádherné čierne šaty, prvý a posledný krát sme sa ako trieda zabavili, takže to neľutujem. Prejav som písala i čítala za triedu ja, ale nebolo to sentimentálne, pridala som tam veľa vtipných prvkov, takže to bol skôr smiech ako slzy v očiach profesorov a rodičov. Aspoň to bolo osobnejšie ako Tvoje menované frázy..
Ja viem, že to nie je práve ideálne prežitý večer, ale stužkovú pokladám za skúsenosť, ktorá by mala byť prežitá. Nikdy to nebude také zlé ako čakáme.
Ja viem, že to nie je práve ideálne prežitý večer, ale stužkovú pokladám za skúsenosť, ktorá by mala byť prežitá. Nikdy to nebude také zlé ako čakáme.
30
Náhodou...ja som si myslela o stužkovej to isté. A nakoniec to bolo...vážne super. Áno, mala som chuť sa ísť vygrcať keď riaditeľka trepala o tom ako jej budeme chýbať a pritom som si istá že polovicu z nás nepoznala po tvárach, a tie opätky boli fakt masochistický pokus o samovraždu, ale...bol to super večer. Po dvanástich rokoch sa mi ako-tak zmierili rodičia, otec ma vcelku vtipne podupal pri valčíku, pri programe som si rozmazala dvadsaťeurový make-up. A po polnoci prišli kamaráti a tancovali sme do šiestej. Možno je stužková trochu klišé a trochu gýčová, ale záleží aj na tom, ako si ju kto spraví. A je len raz. A podľa mňa stála za to.
36
myslím, že keby ma nejaký chcel navštíviť, tak mu tá zamknutá izba nerobí problém
38
mňa na stužkovú donútili ísť rodičia, učitelia ma prinútili moderovať celý večer a presne, napísať prejav, nenávidela som asi každú sekundu toho večera,svojim deťom to neurobím
39
čiže, ak si sa neoženil (a nemyslím, že je až také ťažké s tebou vydržať, skôr ty by si nevydržal s niekým tak si začal písať verejne?
41
som videla video z našej stužkovej, som šťastná, že som tam nebola....
42
@purenarcissism veru neoženil šem še
@soraya presne! aj to video som nemal trpezlivosť kukať mamka si kukla, ja som popritom tuším dačo písal, alebo som si kreslil, neviem, skrátka, neobsedel som pri tom vôbec a napríklad ja nemám ani stužku a oznamká len dve - jedno som dal našim, aby sa pobavili (mali sme nehorázne debilné oznamká, ale to väčšina) a druhé som si dal do denníka, že aby som si po rokoch pamätal, čo za chujov som to mal v triede a akú debilitu ich kreatívne mozgy vypotili
@soraya presne! aj to video som nemal trpezlivosť kukať mamka si kukla, ja som popritom tuším dačo písal, alebo som si kreslil, neviem, skrátka, neobsedel som pri tom vôbec a napríklad ja nemám ani stužku a oznamká len dve - jedno som dal našim, aby sa pobavili (mali sme nehorázne debilné oznamká, ale to väčšina) a druhé som si dal do denníka, že aby som si po rokoch pamätal, čo za chujov som to mal v triede a akú debilitu ich kreatívne mozgy vypotili
44
@purenarcissism to je tajomstvo veľké ale rád by som sa zmohol pod týmto pseudonymom, potom dám vedieť
46
@purenarcissism bolo by to super! tak napríklad ja si neviem predstaviť, že by som musel pracovať, jakožto pracovať. preto dúfam, že sa mi počas školy podarí vybudovať dostatočne silné meno (už mi je jedno ktoré) na to, aby som fakt pracovať jakožto pracovať nemusel. uvidíme. ale mnohým sa to podarilo, tak prečo by sa, kurva, zrovna nám nemalo?!!!
47
no jasné,možno sa podarí ale ja rada budem pracovať zo začiatku ako učiteľka, mne to nevadí
49
to ešte neviem, ale chcem stredoškolákov ..a agnlinu a slovinu
51
19 rokov, druháčka na vysokej zaseknutá vo vývoji niekde medzi dievčaťom a ženou
53
ja som to pozerala tuším s frajerom na jeho narodky a tiež sme to viac nepozerali ako pozerali.... a oznamká som mala kopu a aj mám, nemala som to komu rozdať (prekvapivo)
ale tak ja hovorím, keby som vtedy bola na tej stužkovej, možno by som dnes nemala môjho milého....
ale tak ja hovorím, keby som vtedy bola na tej stužkovej, možno by som dnes nemala môjho milého....
58
nuž, niektorí si všimli, že nie som malé dievčatko, teda jeden, a pri ňom niekedy...mám chuť nebyť dievčaťom ale ženou ale myslím, že je to jediná situácia, inak som dievčatko
61
inak, nezávidím. my sme sa dohodli všetci že miesto stužovej ideme na výlet do Prahy a všetci nám závidia.
ale i tak.. držím prsty aby si napísal rovnako vtipný príhovor ako je tento blog
inak, nezávidím. my sme sa dohodli všetci že miesto stužovej ideme na výlet do Prahy a všetci nám závidia.
ale i tak.. držím prsty aby si napísal rovnako vtipný príhovor ako je tento blog
62
@popolcek díky my sme šli zasa rodinne do divadla. vlastne dvakrát, ak si dobre pamätám, raz na muzikál a raz na komédiu, až sme plakali
Napíš svoj komentár