Nehovoriac o tom, že ak sa chcem niekam dostať, musím sa tam trepať tak dlho, až zabudnem, kam som šiel a hlavne prečo. A zasa keď sa vraciam, vystúpim z busu a rozmýšľam, odkiaľ to vlastne idem a prečo som sa mal ešte pred hodinou tak skvelo. Mojou jedinou záchranou je kniha. Len ak čítam, neserie ma, že musím vkuse dákam cestovať. A samozrejme aj chvíle, keď necestujem sám. No vzhľadom na to, že sa vždy musíme niekde rozlúčiť, nech už ide o kohokoľvek, čaká ma ešte aspoň trištvrtehodina cestovania vrátane čakania, a práve to je čas, ktorý ma vždy stihne obrať o nazbieranú pozitívnu energiu.
A tak sa stalo, že veselý, krásny, mladý Ulrik sa behom týždňa zmenil na trosečníka – mrzutého, hnevlivého, otrasného, zostarnutého o celé milénium.
Konečne som už zasa doma, ale beztak to vo mne ostáva. Zúrivosť a nepokoj. Ako len zbožňujem všetkých tých, ktorí ma milujú a ja ich ignorujem. Pri najlepšom. Oveľa častejšie však na nich brešem. Vrčím. Hanbím sa sám za seba. Sú to tí, ktorí ma chcú objať, konečne ma upokojiť, preladiť na naše malomestské krásne bikerské vlny, ale nie. Vo mne ešte vždy rezonuje to odporné geto. Ten hlučný smradľavý moloch. Namiesto toho, aby som sa konečne tešil z atmosféry dokonalého pokoja, snažím sa stoj čo stoj nasrať alebo aspoň znechutiť všetkých naokolo.
Isto to poznáte. Všetci. To zúfalstvo vo vnútri, ktoré vás núti kaziť všetko kvitnúce. Kvôli ktorému odstrkujete tých, ktorých by ste v skutočnosti najradšej objali a vyplakali sa im na ramene.
Nenávidím to mesto!!!
Blog
Komentuj
16 komentov k blogu
1
kemuro
23. 9.sept. 2011 19:50
skorpjó!
11
@meredithgrey niežeby som ti tie pocity prial, ale som skutočne rád, že nie som sám taký... Asi je teda predsa len chyba v tom meste
12
ja som tam už dávno nebola, mala som dokonca obdobie, keď som tam chcela žiť.Potom som tam chodila polroka na tri dni raz do mesiaca a rýchlo to pochopila. Pripadala som si tam jak ufo.
13
@meredithgrey hah! obdobie "chcem žiť v Bratislave" som mal tiež! Asi v deviatej triede naposledy. Dokonca toto leto ma ešte postretli... dva či tri dni, nepamätám sa presne, keď som si povedal, že boli pekné, hoci boli tam. Ale toť vše.
14
no ja sa hanbím, ale mala som to obdobie okolo 25ky proste mylsím, že pre mňa nie je žiadne veľkomesto.aj keď tu na tejto dedine každý každého ohovára atď, ale je tu voda, je tu vzduch, je tu les, sú tu ulice, ktoré milujem,všade je blízko , v buse, keď sa spýtam, že či si môžem prisadnúť, tak sa ma nik nepýta či mi nej&&&, nik ma v rade neotĺka fake kabelkou guči a barbiny aspoň vravia bez toho prízvuku.
15
@meredithgrey krásne si to vystihla, mimochodom, skrz tie kabely by som aj ja vraždil! Keď v rámci nejakej väčšej turistiky, ktorá sa nám prišťastí párkrát do roka, máme na hrbe tie gigantické batohy so stanom a karimatkou - obídeme sa bez problémov, ale tie husy nosia tú gigantickú kabelku plnú kktín denno-denne a za boha si nezvykli s tým hovädom parkovať, otáčať sa, cúvať, NIČ! A mnoho, mnoho iného... No a ja som hádam ešte rozmaznanejší ako ty, lebo bývam v mini mestečku, teda čo potrebujem, to zoženiem, stačí pár krokov (lebo z dedín zvyčajne treba dojsť do mesta najbližšieho, neviem, ako u vás) a čo sa týka lesa - to tiež pár krokov. Aj poľa, aj lúky, všetkého. A suseda ma ohovára, ale to skôr vidím v povahe - ohovára chronicky každého, pričom každý vo vchode sa zhodne, že najväčšou a najpichľavejšou karpinou je ona sama.
16
myslím, že si dokonale rozumieme s Ba sme obaja v dokonalej symbióze- my nemáme radi ju a ona nás.
" a colu light si prosím, a nie nebudem obedovať, stačí mi džus nebo voda " kabelou otrieskam pol mesta, spravím si doma 4 fotky o zrkadlo a ideeeš"
a nedajbože, aby sa ti to uhlo na ulici
no ja bývam tiež v minimeste za to ho volám dedina tak ja som sem , kde som prisťahovaná a pravda je že toľko malomeštiakov po kope som nikdá nevidela ani nikdy toľko ohovárania nezažila, ale na to môžem kašlať.Keď sedím na svojom mieste pri Hrone, všetko sa stráca..
" a colu light si prosím, a nie nebudem obedovať, stačí mi džus nebo voda " kabelou otrieskam pol mesta, spravím si doma 4 fotky o zrkadlo a ideeeš"
a nedajbože, aby sa ti to uhlo na ulici
no ja bývam tiež v minimeste za to ho volám dedina tak ja som sem , kde som prisťahovaná a pravda je že toľko malomeštiakov po kope som nikdá nevidela ani nikdy toľko ohovárania nezažila, ale na to môžem kašlať.Keď sedím na svojom mieste pri Hrone, všetko sa stráca..
Napíš svoj komentár