Mám ťa rád. Mám ťa fakt moc, moc rád! A je mi jedno, ako samoľúbo to vyznie – najlepšie ti môže byť len so mnou! Len a len so mnou, pretože ja viem, čo máš rada. Viem to a do detailov. Viem, čo by ťa najviac potešilo napríklad na narodeniny. Nie, nie si typická drbka, ktorá mi povie NIČ a urazí sa, keď jej ako idiot nedonesiem odpornú kyticu ruží. Viem, že máš ruže rada. Ale tiež viem, že ich nechceš. Rada sa na ne pozrieš a stráviš hoci aj hodinu ich fotením. Ale nechceš ich.
Nie si typická drbka, a preto ťa tak zbožňujem. A tiež preto dáš patrične najavo, že odo mňa na narodeniny niečo chceš. NIEČO. Ak ťa ľúbim, ak si ťa vážim, zistím si, čo to je. A práve ten fakt ťa najviac poteší. A práve vtedy pochopím, keď budeš mrzutá. Pretože som dostal jasné zadanie, a ja som ho nebol schopný splniť.
Ale ja som ju vždy splnil, pokiaľ si pamätám!
Mám pripomínať, že on je ten, čo je schopný splniť max 1% tvojich snov a túžob?
Chcem ťa, len ja, len ja, len ja! Nárokujem si na teba, lebo viem, že s nikým iným nedokážeš byť skutočne šťastná. Keď použijem slovo skutočne, viem, prečo to robím! Poznáš ma...
Neznášaš, keď muži plačú. Vravievaš: „Je to ich vec, nech si fňukajú a kvília, ale ja mám právo si vybrať a na ufňukanca nemám nervy, chuť, ani náladu!“
Chápem to. Sama neplačeš. Vieš byť odporná a chladná. Pevná ako oceľ. Legovaná. Nie krehká ako dural. Svet si myslí, že neplačeš. Nikdy. Ja viem, že áno. Častejšie, ako si ochotná priznať sama pred sebou.
Nemusíš dlho spomínať. Pomôžem ti – včera. Jeden z našich typických rozhovorov:
„Rozplač sa!“
„Nedokážem to, nejde to!“
„Ale no tak, dám ti frčku do nosa...“
„Nejde to! Moje oči ostávajú suché!“
„Ale no, ale no... Nie je to prejav slabosti. Predo mnou môžeš. Len si prečistíš oči a budeš ešte krajšia...“
A ty potiahneš nosom a zotrieš si z líca slzu: „Ďakujem!“
Vážim si to! Možno si to vážim viac, ako čokoľvek iné v našom vzťahu. Pretože len ja som ten, pred kým sa nehanbíš. Za nič. A ja som na nás hrdý.
Ale vysvetli mi, prosím ťa, prečo dávaš prednosť tomu ufňukancovi? Nie, nevrav, že nevedel. Klamala by si samu seba! Dobre vie, že nemá skučať! Jasne si mu to povedala. Bol som pri tom, to ti nemusím pripomínať... Tak prečo skučí zrovna on? A zrovna v rámci pretvárky, keď ťa nechce stratiť? Ako môžeš akceptovať niečo takéto, prosím ťa?! Je to úbohé, je to ako výsmech.
Ja som ťa nikdy neponížil! Nieto ešte TAK! Vieš dobre, o čom hovorím... Uvedomuješ si to aspoň?
Nielen, že som ochotný pre teba využiť všetky svoje schopnosti, akokoľvek ti pomôcť. Ja sa kvôli tebe učím a spoznávam nové veci, aby som ti mohol poskytnúť čokoľvek potrebuješ. Čo ťa urobí šťastnou.
Môžeš ma požiadať o hocičo, nevysmejem ťa. A ešte aj pochopím!
Pochopí niečo on bez toho, aby si mu to niekoľko dní vysvetľovala? Ako totálnemu idiotovi? A urobí to potom pre teba? Jeho mozog končí tam, kde si konečne pomyslí, že tomu či onomu porozumel. Z toho je nadšený ako pes, ani vo sne mu už nenapadne, že pointa nebola v tom, aby to pochopil, to malo byť samozrejmosťou – pointa spočívala v tom, že mal pre teba určitú vec urobiť!
Ty to nevidíš. Ty to žiješ. Zaslepene.
Ale ja som práve v takej vzdialenosti a pod takým uhlom, aby som jasne pozoroval, ako ťa ničí! Ničí ťa! Čo z teba zostalo? Obzri sa, nemusíš sa hľadať tak dávno. No? Čo vidíš? Prečo chceš zasa plakať? Pri mne môžeš, ale... uvedomila si si to podstatné? Ten skutočný dôvod?
Mizneš, moja najdrahšia! Mizneš a nič ma netrápi viac. Investuješ obrovské množstvá energie, ktorá sa ti nevracia.
Len ja jediný som ten, ktorý ti vždy poradí, podporí ťa a pochopí. Len ja ti vrátim všetko krásne po kvantách. A dám ti viac, pretože nič mi neurobí väčšiu radosť.
Vtedy na priehrade... tá songa... To nebola náhoda a ty to vieš.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
meredithgrey
6. 2.febuára 2012 12:59
ja stále tvrdím že tento svet nie je v poriadku..
Napíš svoj komentár