Každý pohyb, každé slovo, všetko, bola náhrada za niečo skutočné.
Vidíme to, vieme čo to je, ale nenazveme to správnymi menami.
Naše rozpoloženie sa dá špecifikovať, dá sa o tom kvetnato rozpísať na pár riadkov, na pár minút strávených hĺbavým analyzovaním kde sme, s kým a čo sme. Otázkou zostáva, či sa chceme navzájom pitvať a odpoveď čakáme kladnú, alebo..

O tom, že láska nie je pre mňa a milujem, keď som sama,
o tom, že vždy sa usmievam, keď spomínam na to, aké to je nebyť sám, byť s niekým, objatia, oči sa divne lesknú a to sú len spomienky, ilúzie. Občas neviem, či to bolo skutočné. Niekedy.
O tom, že som lepší kamarát ako priateľ.
O tom, že občas hovorím veľa a potom dlho mlčím, pretože sama neviem, čo je správne.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  22. 7. 2015 16:19
radsej dzus!
 fotka
riaaa  23. 7. 2015 20:00
Hmm.....
Napíš svoj komentár