Rozhodla som sa sa postaviť pred súd.

Priznať sa sama sebe a skoncovať s ňou.
Ničila mi život? Ničila ma od kostí až po kožu, ničila moje štastie, ničila moje predstavy, ničila moju nevinnost a ničila mi moje detstvo ak sa tak dá nazvať.

Ničila mi každý den, týžden a aj každý večer ked som zaspávala.

Menila ma na monštrum, a celú si ma ovládla.
Zmenila ma behom mesiacov, či rokov.. ubehli neuveritelne rýchlo ako iba zlomok pár sekúnd.

Ak by som ju mohla zastaviť vrátila by som čas a pochovala by som ju zaživa.

Ak by som mala odvahu zakričať svetu a vyriešiť tú hádku tam hore, vykročila by som a spálila všetky myšlienky ma požierajúce.

Zmrzačila ma a ja som bola bezmocná.
Nebolo cesty, nebolo úniku žiadna volba ani smer.

Brala si ma po kúskoch pomali, ale isto.

Ja som netušila čo sa deje, až kým som si jedno ráno dala otázku
"Som to ja tá úbohost ležiaca v posteli? či dnes si vymeníme role.."

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár