Dym si kráča z izby von, niekto kráča za oknom. Podozrivé zvuky čujem asi už aj zmyzli, ked odohnal ich grizly. Dali sme si zo 3 deci, po 2 gramy zostane to medzi nami.
Na druhý ten vstávam z tej istej postele ako včera nič nieje iné nikde, vobec žiadna zmena. Chcelo by to ísť, utekať, preraziť a bojovať. Len človek darebný, býva aj zákerný, SMOLA. Riadna myšlienky ti toto bola.
Čo ti poviem starý, nič nové, tak jako vždycky nebo modré, tráva zelená, mierne sa mi podlamujú kolená,
to znáš, to tak býva, ked občas človek dlho sníva, ked býva dlhá chvíla, treba si zaspomínat, bola to riadna sila, dal som si po dve pivá, skončil som zle tak to býva, ked sa na vás človek díva, a potom ani nezakýva, len si prejde a pri tom aj zýva, naděj nikdy neumírá....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár