Zaujmalo by ma ako to v nasich koncinach vyzeralo pocas spanelskej chripky v 1918-1920. To este len bola pandemia.. pol miliardy ludi nakazenych- 27% vedajsej populacie.
Komentuj
10 komentov
1
rothschild
13. 3.marca 2020 19:36
15-30k mrtvych na uzemi dnesneho slovenska - hruby odhad ... na jednej strane zdravotnictvo na mizernej urovni oproti dnesku /alebo ani nie ? / na strane druhej ... bezny priemerny clovek neopustil rodnu viesku, narozdiel od sucasnosti ... umrtnost sa zatial ukazuje minimalne na rovnakej urovni ... cize bude to kurva zle, ale pele ti to tak na rovinu nepovie, bo zajtra by tu bola vojna na uliciach
3
bolo tesne po vojne,vela ludí bolo preto podvýživených takže mali aj oslabenú imunitu
5
@rothschild "bezny priemerny clovek neopustil rodnu viesku" - väčšina mužov išla na front, takže toto by som zrovna netvrdil
@Hetfield presne tak, ešte celý rok 1919 bola situácia kadejaká - boje proti maďarským boľševikom, rekvirácie potravín.... to bola živná pôda nielen pre španielku.
@Hetfield presne tak, ešte celý rok 1919 bola situácia kadejaká - boje proti maďarským boľševikom, rekvirácie potravín.... to bola živná pôda nielen pre španielku.
7
Španielska chrípka nebola zďaleka jediný problém tuzemských končín. Rovnako epidémia týfu, vo viacerých oblastiach extrémne vysoká detská mortalita detí do 1 roku života, nedostatok potravín, respektíve strava s nízkou nutričnou hodnotou a často veľmi zlé hygienické podmienky (nezriedka s problematickým prístupom k zdravotne nezávadnej vode, hlavne v odľahlejších častiach krajiny). Vojaci (často fyzicky a psychicky vyriadení) sa vracali z frontu a légií. Vo viacerých oblastiach ČSR pôsobilia tzv. zdravotnícka misia z Veľkej Británie Lady Muriel Paget, ktorá tu bola vyslaná vďaka pričineniu Alice Masarykovej (dcéra T.G. Masaryka a zakladateľka československého Červeného kríža). Špecifický problém toho obdobia, ktorý sa prelínal aj do rokov po skončení Španielky bol vysoký výskyt trachómu atuberkulózy. To podnietilo vznik trachómových staníc a pobočiek tzv. masarykovej ligy proti tuberkulóze. Bežným javom bolo verejné vyvýranie ozavšiveného oblečenia ako opatrenia proti šíreniu týfu. Na viacerých miestach krajiny boli zriaďované provizórne nemocnice často podobné vojenským poľným lazaretom. Zdravotnícky materiál sa do nich dodával vďaka humanitárnej misii a zo skladov Červeného kríža. V jednej časti regiónu kde žijem bola úmrtnosť na Španielku a chrípku tak vysoká, že sa uvažovalo o postavení provizórnej úzkokoľajnej železnice ťahanej koňmi ktorá mala viesť od miestnej malotriedky (kde fungovalo provizórne infekčné oddelenie) až na miestny cintorín.
8
@rothschild R.U. podpísalo prímerie až 3. novembra 1918... takže sa odvádzalo takmer celý rok 1918, + chlapi čo sa vrátili z frontu rukovali rovno do čs. armády... čiže pohyb tam bol značný
Napíš svoj komentár