"Rob! Čo tam stváraš?!" opýtala som sa dúfajúc, že sa dozviem viac o tom, kde som.
"Rebeca skoč!" počula som mamin hlas.
"Čo?" spýtala som sa smerom, odkiaľ sa ozýval hlas.
"Neboj sa! Rebeca ja ti verím. Dokážeš to! Skoč!" ozval sa otec spoza chrbta.
"Prosím?" opýtala som sa dezorientovane. O čo tu ide? Čo mám robiť?
"Rebeca pomoc!" vykríkol Robert. Jeho výkrik mi rezal uši. "Pomoc!"
Z ničoho nič som sa som sa ocitla vo vode. Asi ma tam niekto hodil. Nemohla som dýchať. Zrazu do vody udrel blesk a mnou prebehol elektrický prúd. Vykríkla som.
"Ááá!" strhla som sa do sedu. Bola som celá spotená a zadychčaná. Z otvoreného okna na mňa fúkal chladný raňajší vietor. Musel ho otvoriť oco kým šiel do práce. Pozrela som sa z okna. Bolo zatiahnuté, príjazdová cestička mokrá. Muselo pršať.
Rýchlo som sa prezliekla do teplákov a môjho obľúbeného trička s krátkym rukávom. Umyla som si zuby a zbehla dole na raňajky. Nemala som pojem o čase. Pozrela som sa na hodiny na mikrovlnej rúre. Pol siedmej. Po tom odvecnom sne sa mi už spať nechcelo. Sen, bol to len čudný sen.
Naliala som si pohár pomarančového džúsu a urobila som si raňajky. Aj Robertovi a mame. Sendviče som dala na stôl. Mame som spravila kávu, Robertovi čaj.
"Dobré ráno Beckee." pozdravila ma mama.
"Ahoj mami!"
"Ako sa spalo?"
"Mala som divný sen." zašomrala som.
"Aký?"
"Neviem, bol divný." Nechcelo sa mi to vysvetľovať a aj tak by sa len zasmiala.
"Aha, jasné." usmiala sa.
Medzitým už prišiel Robert. Keď všetci dojedli, spratala som zo stola, umyla riad a išla do svojej izby. Okno som otvorila dokorán, ustlala posteľ, vymenila knihy na pondelok. Už-už som chcela začať riešiť ten divný príklad z matiky, keď vtom mi začal zvoniť mobil. Neznáme číslo. Ach.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
hereiam
20. 7.júla 2010 15:17
a už chcem vedieť, kto je to neznáme číslo....nooo
Napíš svoj komentár