S povzdychom som sa teda rozhodla, že dnes vystriedam pri sporáku mamu. Celkom mi to zabralo dosť času a o dvanástej som mala prestreté aj naservírované. Po obede som zavolala Laytonovi. Bol na tom rovnako ako ja - nemal čo robiť.
Konečne prišiel. "Ahoj." usmial sa a mne išlo srdce puknúť.
"Ahoj." objala som ho.
"Kam pôjdeme?"
Nevedela som ako mu to mám povedať. "Emm... vadilo by ti keby... teda rada by som videla Hallie." rozpačito som sa usmiala.
"Hmm, jasné. Ako chceš." mykol plecami.
"Ale ak nechceš..." povedala som trošku sklamane.
"Nie, nie. V pohode. Len..."
"Čo?" opýtala som sa nedočkavo.
"No... rád by som... sa zoznámil s tvojimi rodičmi. A bratom."
"A - ha." povedala som zarazene.
"A trošku som dúfal, že by... sme skočili k tebe. Aby som sa stretol s tvojimi rodičmi."
"Aha. Jasné." stále som z toho bola vedľa. Vôbec ma to ani nenapadlo. Jasné rodičia už o Laytonovi vedia, ale... Už len pomyslenie na to, ako hovorím Mami, oci toto je Layton mi príde hrozne trápne a odveci. A Lay sa s mamou už stretol. Síce vo dverách, ale stretol.
"Takže?" povedal neisto.
"Uff. Neviem čo na to povedať. Nad tým som ani nerozmýšľala." priznala som. "Vôbec ma to nenapadlo... A, že by si chcel nejaké... oficiálne zoznámenie sa s mojimi rodičmi." Pokrútila som hlavou.
"Ja som ťa s Marcom a Nitou zoznámil." zašomral si pod nos.
"Však hej."
"Takže?" nadvihol obočie.
Vzdychla som si. "Ale najskôr pôjdeme k vám."
Usmial sa a objal ma.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
maciatko0985
6. 10.októbra 2010 19:03
skvele su te pribehy... kolko to budu mat este kapitol?
Napíš svoj komentár