36.kapitola... KAKAO

Konečne! pomyslela som si, keď som vychádzala po schodoch do svojej izby.
"Bec, poď sem ešte!" zakričala na mňa mama.
Do kelu! Čo je zas? Rýchlo som zbehla späť. "Čo?" opýtala som sa jej.
"Čo ideš robiť?" spýtala sa nevinným tónom.
"Ja neviem. Asi pôjdem do kúpeľne a pobudnem tam chvíľu." rozmýšľala som.
"Za hodinu budeš?"
"Aj pol... Možno aj dve. Neviem. Prečo?" nadvihla som obočie.
"Len tak. Zastavím sa. Keď nebudem počuť vodu." usmiala sa.
"Okej." zvrtla som sa a rozbehla som sa po schodoch. Týmto mi skazila celý môj program. Chcela som si z kúpeľne urobiť saunu, po dlhom dni si poriadne oddýchnuť. Teraz to už nestihnem. Neoplatí sa mi minúť kopec vody kvôli pár minútam. A to som si chcela dať dlhý bublinkový kúpeľ, nejakú tú masku na ksicht, vlasy a urobiť manikúru... Bez manikúry sa cez noc zaobídem, ale to ostatné... možno by som to stihla, či?
Nie! Mala som už naplánovaný program. Nebudem ho meniť, spravím čo som chcela spraviť. Porozprávať sa môžme aj zajtra.
Vpálila som do izby a a zavrela som za sebou dvere. Strhla som zo seba oblečenie a moja cesta pokračovala do kúpeľne. Zamkla som. Pustila som ohrievač. Podišla som k vani. Sprchu som nechala zacvaknutú v stojane, len som posunula páčku na batérii čo najviac do ľava a pustila som vodu čo najsilnejšie.
Zobrala som si z poličky osušku a položila som ju do rohu vane, na jej hrubý kraj. Sadla som si na ňu a trochu som potočila stojanom na sprchovú hadicu, aby som odklonila prúd horúcej vody.
Zrkadlá sa zarosili prekvapivo rýchlo a ja som sa musela usmiať. Prestala som sledovať odtekajúcu vodu a vrátila som sa k mojim myšlienkam.
Prečo sme museli prísť o deviatej? Jasné, ocinko musel ísť na ryby. Samozrejme, šiel o tretej. A kým sa on k jazeru dostane, aj keď išli autom, pripraví si svoje náčinie a podobné veci, prejde dobrá hodina. A ak si myslel, že za dve hodiny niečo chytí, tak sa mýlil. Samozrejme, nie je to len jeho vina. Kristian s dedom sa tiež nejak extra neponáhľali. Keď sa vrátili, babka ich musela napchávať ešte slivkovými knedľami. A potom sme ešte hodinu odchádzali. Plus cesta domov...
Potriasla som hlavou. Vlasy sa mi začali lepiť na pokožku. Vzduch bol citeľne vlhčí.
Čo asi robí Layton? Na čo myslí? Je ešte nahnevaný kvôli včerajšku? Boli to tie isté otázky ako doobeda. Doobeda pod stromom. Kým neprišiel Neil. Neil.
Zvyšok dňa už Laytona nespomenul, už sa naňho nepýtal. Vďaka môjmu vyhláseniu. Keď sa so mnou rozprával bol trošku divný... nie taký smelý ako pred tou hlúpou otázkou. Ale mne to môže byť jedno. Môže mi byť jedno či som ho sklamala, či som mu vyvrátila jeho mienku o mne. A jedno mi to aj je. Aspoň si to tak nahováram.
Uf. Začala mi byť tá para nepríjemná. Trošku som pohla páčku na batérii aby sa voda trocha ochladila. Zošuchla som sa do vane a zapchala výlevku. Za chvíľu som vypla vodu a pustila bublinky. Z bokov vane do mňa vrážali.
Po pätnástich minútach som vypustila vaňu. Vyšla som z nej, zabalila si vlasy do uteráka a dala som si župan. Vyčistila som si pleť peelingom a naniesla som si na tvár masku z granátového jablka. Vypla som ohrievač, ktorý ešte stále bežal. Kým som čakala, aby som si mohla dať masku dole, pilníkovala som si nechty a naniesla si na ne vyživujúci olejček. Vpil práve včas. Opláchla som si masku z tváre studenou vodou a natrela som si ju krémom. Vyšúchala som si vlasy uterákom a nechala ich, aby sa usušili samé.
Odomkla som, vyšla a nechala dvere otvorené. Zažala som svetlo. Na nočnom stolíku som mala položenú šálku a tanier. Sadla som si na posteľ, tesne pri vankúš a skúmala som moju "večeru". Na tanieri bol položený krajec chleba, očividne celozrnného, natretého maslom. Na ňom bola saláma (vyzerala ako moja obľúbená a asi to aj ona bola), syr (podľa farby som usúdila, že je to čedár) a červená paprika. Malé rajčinky boli vedľa na tanieri. Zobrala som do ruky hrnček. Bol teplý. A v ňom bolo teplé kakao. Usrkla som si a odhryzla som si z chleba. Keď som ho zodvihla z taniera, pod ním bol lístoček. Stálo tam:

Dobrú chuť Beckee.
Tak sa asi porozprávame ráno. Som unavená. A z kúpeľne počujem hučať vodu v jednom rytme
Pa mama *
P.S.: Niekto ti volal.

Usmiala som sa. Ďakujem mami. pomyslela som si. Na vankúši som mala položený telefón. Zobrala som ho. Neprijatý hovor:1. Dala som Zobraziť. Samoľúbo som sa usmiala.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu