Nohami som odkopávala paplón až pokým nespadol na zem. Lenivo som sa postavila a šuchtala sa do kúpeľne.
Po zmývaní vlasov, sprchovaní, čistení zubov a pleťovej maske, prišlo pätnásť minútové státie pred otvorenou skriňou.
Zvíťazili šedé úzke rifle, azúrová košeľa s krátkym rukávom a nové conversky. Použila som aj darček od mamy.
Zobrala som si ruksak a zbehla som dolu na raňajky. Moc času mi neostávalo, keďže som v kúpeľni bola skoro hodinu.
"Chceš odviezť?" opýtala sa mama, keď som do seba hádzala cereálie.
Prikývla som. "Ďakujem." Rýchlo som vypila zbytok mlieka a náhlila som sa do auta.
Kráčala som do učebne dejepisu číslo dva. Moju cestu prerušilo nečakané stretnutie s Lochnesskou príšerou.
Usmiala sa pohŕdavým úsmevom. "Rebeca, teba som nevidela snáď celú večnosť! Chodila si po kanáloch?" zasmiala sa. "Vlastne by som nebola ani prekvapená." premerala si ma pohľadom.
Prevrátila som oči a zatvárila som sa sarkasticky. "Ja? Bola som tu každý deň od pondelka do piatku. Ale ty... niečo sa ti stalo?" povedala som náhle a zatvárila som sa zdesene. "Vyzeráš ako po páde z lietadla bez padáku." uškrnula som sa.
Otrávene sa zasmiala. "To hovorí tá pravá."
Vzdychla som si. "Nettie, čo chceš?" spýtala som sa unudene.
Zatvárila sa vážne. "Rebeca, nemám toľko času, aby som ho strácala s tebou," povedala znechutene, "no chystáš sa ma pripraviť o niečo, čo chcem ja."
Vyzývavo som sa na ňu pozrela.
"Layton." zazrela na mňa.
Stisla som pery, aby som nevybuchla do smiechu. "Aha, tak to máš smolu." mykla som plecami a pokračovala som v ceste.
"To sa ešte uvidí." zasyčala, keď som okolo nej prechádzala.
Po škole som šla s Laytonom do parku. Keďže bola tráva suchá a bolo nezvyčajne teplo, sadli sme si pod veľký javor.
Povedala som mu o stretnutí s Nettie.
Zasmial sa, no hneď na to zvážnel. "Neviem či ti to mám povedať." zamyslel sa.
"Počúvam." pozrela som sa mu do zelených očí.
"No, vieš... ten Darius sa som mnou dnes chcel rozprávať." povedal trošku rozpačito.
"A?" nechápala som.
"Vieš čo ja to radšej napíšem." zasmial sa a išiel z ruksaku vyťahovať nejaký papier a pero. Zastavila som ho.
"Nie, povedz mi to." zatvárila som sa prosebne, no s pevným hlasom.
"Nesmej sa. Vyhrážal sa mi." prevrátil oči a usmial sa.
Nadvihla som obočie. "A prečo?"
"Kvôli tebe." nežne sa na mňa pozrel a pohladil ma po líci.
"Mne?" bola som v šoku.
Prikývol. "Nemáš ho rada, však nie?" opýtal sa trošku neisto.
"To by mi muselo preskočiť!" ubezpečila som ho.
Usmial sa. "Ale on teba áno. Je do teba zamilovaný."
Prevrátila som oči. "Platonicky."
"A to sa nezmení." zašepkal a pomaly sa svojou tvárou približoval k mojej, hoci sme už aj tak boli dosť blízko.
"Nikdy." zašomrala som a zmazala som tie tri centimetre, čo nás odďaľovali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
majushka339
28. 8.augusta 2010 19:38
supér ako vždy
5
--->"A to sa nezmení." zašepkal a pomaly sa svojou tvárou približoval k mojej, hoci sme už aj tak boli dosť blízko.
"Nikdy." zašomrala som a zmazala som tie tri centimetre, čo nás odďaľovali.<--- toto sa mi veľmi páčilo
"Nikdy." zašomrala som a zmazala som tie tri centimetre, čo nás odďaľovali.<--- toto sa mi veľmi páčilo
Napíš svoj komentár