"Čo?" opýtala sa Lilly.
"Ale nič." povedala som rýchlo.
"Fajn." povedala Lilly otrávene.
"Lilly, prepáč!" ospravedlňovala som sa.
"Bec, čo sa deje? Prečo mi to nechceš povedať? A nevrav, že je všetko v pohode! Vieš vôbec sa necítim ako tvoja najlepšia kamarátka. Myslela som , že si vravíme všetko." hovorila so slzami v očiach.
Do kelu! Nemám na výber. Ak jej to nepoviem, ťažko si ju získam späť. Ak jej to poviem, bude šťastná a vedieť, že jej dôverujem. Layton bude šťastný. Ja nie...
"Lilly, prepáč..." stíšila som hlas. "Poviem ti to."
Lilly spýtavo zdvihla obočie, ale už sa tvárila prívetivejšie. "No?"
Zhlboka som sa sa nadýchla.
"Piatok mi niekto volal z neznámeho čísla. Nikto sa neozýval. Myslela som si, že si len nejaké hlúpe decká robia srandu. No včera ráno mi volal znova, ale tento krát už prehovoril. Povedal, že ma chce počuť. Nechápala som. Vlastne, stále tomu nechápem. Pred večerou mi nevolal Dárius. Volal mi on. Povedala som mu nech mi dnes nevolá, že u mňa spíš. Potom som sa ho spýtala ako sa volá. Odpovedal mi." vydýchla som.
"Ako?" spýtala sa nedočkavo Lilly, ktorá snáď od vzrušenia ani nedýchala.
"Layton." zašepkala som. "Pred chvíľou mi písal. Spýtala som sa ho, prečo ja. Odhlásil sa." hodila som jej mobil. "Napísal mi."
"Prepáč." citovala bez dychu.
"Ja-ja-ja tomu nechápem." zakoktala sa.
"Ja o nič viac."
"Prečo, načo, kto...?" spýtala sa Lilly zmätene.
"Neviem." povedala som ticho.
"Prečo si mi to nechcela povedať? Čo je na tom také, že by som o tom nemohla vedieť?"
"Ja neviem. Som z toho vedľa" ostala som ticho. "Nikomu to nepovedz, prosím." povedala som prosebne.
"Neboj sa." ubezpečila ma.
Lilly zarinčal v rukách môj mobil. Podala mi ho.
"Neverila by si mi." čítala som nahlas.
"Odpíšeš mu?" opýtala sa Lilly šeptom.
"Nie." povedala som prosto.
Tému Layton sme uzavreli a rýchlo dohrali Carcassonne - Lilly vyhrala. Zbalila som hru a vypla počítač. Obe sme si sadli na moju veľkú posteľ. Posielali sme si obrázky a pesničky cez bluetooth. Neskôr sme si ešte lakovali nechty a pozerali časopisy. Okolo druhej nám začali padať viečka. Vtedy sme sa rozhodli, že je asi najvyšší čas ísť spať.
Ako som zhasínala, zazvonil mi mobil - zase. Esemeska. Dobrú noc Rebeca.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
hereiam
26. 7.júla 2010 22:20
ako vedel, že pôjdu spať okolo druhej?
2
..hmmm....
nemohol spať tak jej napísal...číra náhoda, že akurát zhasínala. ak by už spala, prečítala by si to ráno alebo by sa zobudila
nemohol spať tak jej napísal...číra náhoda, že akurát zhasínala. ak by už spala, prečítala by si to ráno alebo by sa zobudila
Napíš svoj komentár