Konečne prázdniny.
Konečne zábava, oddych.
Slnko svieti, voda láka...

A ja vidím všetko čierne... Pre mňa to nie sú dva mesiace radosti... Sú to dva mesiace plaču, beznádeje, dlhé dva mesiace smútku...

(ale možno... ťa stretnem, celkom náhodou... ťa uvidím)

Jedna budova, jedno schodisko, jedna chodba... Jedna miestnosť... Len toto nás spája?? Jedny dvere, z ktorých sa celý rok snažím ujsť, a teraz by som sa tam tak rada vrátila??

(a možno sa aj pozdravíme...)

Ale veď, keď na to pozriem.. s úsmevom... dva mesiace prejdú rýchlo... a... Všetko bude ako predtým... Na mesiac, na rok... A potom, potom už bude... koniec...

(možno sa na seba usmejeme a spýtame sa ako sa nám darí...)

Dnes, včera, predtým.. zomrela vo mne polovica môjho ja...

A o rok??

Zomrem JA!

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
pawlo  2. 7. 2008 14:33
Dúfajme že sa tvoja vízia nenaplní!!!
2 
fotka
sundej  13. 7. 2008 21:15
prestan zasa s tym umieranim dufam ze sa to nestane
Napíš svoj komentár