a naše dimenzie sa po stýkrát
hanblivo dotkli.
na chvíľu si sa stala pravekou venušou
ktorú som hnietla pod drsnými bruškami
mojich nehodných prstov.
ospalo si sa mi uložila do lona
a tvoje ružovkastké lupene pier
sa pritisli k mojim.
než sa za tebou zúrivo zaplesli dvere
a izba zostala prázdno-plná tvojej neprítomnosti
uvedomila som si
že je to naposledy.
moje prosiace ruky si pamätajú
ťažobu tvojich bronzových bokov
a ja kľačím na kolenách
duša v zvetranej schránke.
prosím ťa o ďalšie hanblivé ráno
a prehĺtam krv.
tvoje višňové ústa sa nežne oprú
o moje rozhorúčené čelo.
dve paralelné priamky, dve dimenzie
dnes zostávajú nedotknuté
a tiché.
trasieš hlavou, myšlienkami mi hravo
posielaš odpoveď.
nie, šepkajú tvoje medené kučery.
dosť bolo hier.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bludiacisvetom
28. 8.augusta 2012 08:12
tak krásne umelecky podané, pohladilo mi to dušu
Napíš svoj komentár