Tichý šelest - Časť druhá: Reminiscencia

Koho mohlo napadnúť, že pootvorenie kohútika spomienok v mojej mysli vychrlí obsah pandorinej skrinky na všetky strany ako neviditeľné prúdy energie obtáčajúc sa okolo môjho aj tak počernejšieho srdca? Neočakávaný nával neskrotných emócií ma vyhodil na nohy. Ako totálny magor púšťam na prehrávači Red Hot Chilli Peppers a pridávam basy. Popritom však vôbec neprikladám dôležitosť takému detailu, akým sú trasúce sa sklenené „mreže“ ohýbajúce sa pod vibráciami piesne Higher Ground. Poskakujem ako zmyslov zbavená a je mi to fuk. Susedia si aj tak myslia, že som stvorená pre psychiatriu. Mysleli si to odo dňa, ako som strčila ten svoj nesúmerný nos do tohto skleníku. Žena, ktorej tiahne na tridsať, slobodná a bezdetná. Žena, ktorá sa dokáže prechádzať po dome aj celé hodiny s rukami založenými na prsiach, predsa nemôže byť plnohodnotne fungujúcou bunkou spoločnosti.


Ich názory sú mi ukradnuté. Také ukradnuté ako som ukradnutá ja im. Aj keby ma tu nejaký intelektuál so sklonmi k masochizmu podrezal ako chovné prasa a pokropil tak priezračné steny takým svinstvom ako je krv, mysleli by si, že ide len o ďalší výstrelok psychicky nehodnotnej osoby ako som ja. Red Hot končí a nahrádza ho zvuk pekne rozladenej gitary v piesni Ruffa Endza. A práve teraz, keď predstieram totálnu pohodu, mi z oka vykĺzne tá debilná slza. Plačem. Kvílim. Kričím. Zradil ma vlastný organizmus, keď doprial mojim nasilu otvoreným očiam nutné zavlaženie.


Tá sprostá reminiscencia ma dostala na kolená. Dosť. Stačilo. Fňukám tu ako nejaké decko, ktorému spolužiak v prvej triede ukradol z lavice desiatu a neodhodlal sa priznať. Pomaly sa zdvíham z uslzenej podlahy a s ksichom vykrúteným do nepríjemného úškľabku spôsobeného ohlušujúcou recidívou starých citov, prechádzam cez chodbu, obloženú sklom ( ako inak ), zamierim až do stredu celého objektu, priamo k veľkému dubu. Vyškriabať sa na najhrubšiu vetvu mi dá trochu zabrať, ale za prítomnosti neviditeľných očí mojich skoro susedov ( vzdialenosť od najbližšieho domu je asi tak 200 metrov ) sa neopovážim spadnúť či zavadiť šatami o drobné výčnelky vyrastajúce po celom obvode dubu.


Tiež som si pred touto výpravou na strom, pri ktorej si pripadám ako sesternica Tarzana, mohla obuť lepšie, alebo aspoň pevnejšie topánky. Pretože tieto tichošlapky, ktoré sa mi tak neefektívne hompáľajú na nohách neplnia vôbec žiadnu praktickú funkciu, o ktorej tak svižne debatoval pirátsky Horst Fuchs v nejakom prihlúplom teleshoppingu. Keď konečne sedím na nepohodlnom strome, môžem začať rozjímať nad začiatkom mojej story. Do myšlienok sa mi vkradne podmanivý hlas Jona Bon Joviho, ktorý si necháva rozlievať v piesni All About Lovin You. Aká irónia. Tento song mi spieval každý večer v posteli po perfektom milovaní, v ktorom som mu s radosťou vyhovela s každou debilnou úchylkou, ktorá opantala jeho malý bezprostredný mozoček.


Putá, bič, priväzovanie. Nechápala som ako na to prichádza. Každý večer sa z utiahnutého debila premenil na toho najväčšieho odborníka na porno časáky. Ale teraz predbieham udalosti. Predtým ako Vám do detailov opíšem ako sa z neho vykľul vyklepaný seladón bažiaci každý večer po živočíšnom sexe, musíte poznať aj jeho druhé alter ego, bohužiaľ menej dominantnú časť jeho osobnosti.....

 Vymyslený príbeh

12 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu