rozmýšľam čo všetko som prešiel.
Koľko míľ a koľko rán
uštedril mi život sám
koľko toho musím zniesť
koľko sám ja zmeniť chcem
koľko prežil som a s kým.
koľko radosti a pokoja
dostal som do dovienka
koľko smiechu plaču vydať musím
aby ty si konečne ma ľúbil
Lásku čo ja chcem
tú raz aj dostanem
ja ju chcem však od teba
takú kôli ktorej smiať sa moje srdce bude chcieť
moje oči žiariť len ... v splne mesiaca ... spolu s tebou stáť
tak sa mi už konečne vráť
nie však to čo teraz si:
telo bez duše duša bez tela
jak blúdiaca ovca bez pastiera
telo ranou pokryté
ostrým predmetom vyryté
na predlaktie si si ma dal
aby si na mňa s láskou spomínal
duša žiaľom zlomená
pre mňa však nežiadaná
to ja nechcem to ty vieš
chcem ta vidieť pri mne stáť
so mno v parku radovať...
zo života čo sme dostali...
čo prežili sme v ústraní...
čo napraviť si žiadame...
a čo spolu zvládneme...
ja chcem teba vidieť žiť
som mnou byť
a radovať
a smiať sa
a ....
a konečne ...brať život lepším než je:
nie zlým čo nám útrapy prináša
...ktorý ráno začína
večer zhasína
život chcem s tebou žiť
kde ráno slnko vyjde... rozsvietiť nám deň
a večer zhasne-nie kôli koncu
ale kôli zajtrajšku
kôli nášmu začiatku...
TAK SA MI UŽ VRÁŤ
Miške a Milankovi
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár