Moje dobrodruzstvo s par ludmi!

Bola nedela a poviem aj presny datum 20.8.2006...hnusna Nedela nudna ako kazda ina a este k tomu taka prazdna a este k tomu som mal pred sebou zlu cestu nevyklimatizovanym autobusom do Prahy ...preto som mal stale a cely cas velku hrcku v hrdle.Stale som myslel na cestu a na Kamaratku,ze ju znova neuvidim cely rok...bolo mi smutno a stale do placu...len som susil na balkone svoje satstvo...no ked zrazu mi zazvonil telefon a na displayi bolo napisane meno mojho mozno tyzdnoveho kamarata cez telefon,ci dnes neidem na disco do Caklova (dedinka v okoli VT),ze som tu posledny den a tak...zeby bolo fajn. Ja som chvilku vahal a nakoniec som rozmysls o tom,ze poviem "Nie nemozem ist,zajtra budem musiet vstavat ist do lekarne na Kinedril a mam toho vela..." no naststie som povedal Ano a co mozem so sebou zobrat aj kamaratku Sisku(Kiki Amore). Nebol problem. Tesil som sa na vecer a aj moja kamoska...odniesol som nejake darceky ostatnym znamim a potom pred Coopkou som sa stretol s Kiki...dohodli sme sa totiz tak,ze kamos nas bude cakat uz aj s kamoskami v dedinke a mi pojdeme zanim...stopom . Mali sme zaludocne nervy,najprv sme sli na pokurku do parku,ale nepomohlo od strachu pred stopovanim a nejakymi hororovymi predstavami...sli sme na cestu a zacali sme stopovat...nemali sme problem kedze sme dost vyrazne osobky s minisuknami stopli nam dvaja xalani a zaviezli nas dokonca az na miesto diskoteky...preco vravim diskoteka? Ved to bol Odpust dediny a mi sme sa tam naterigali...vystupili sme a z reproduktorov bolo pocut ludovky...ludi ako vonku tancuju pod holym nebom...zacali sme stresovat a nadavat na seba,ze ty si tu chcela ist a ty si ma tu zavolal.....no potom sme sa ukludnili a povedali si,ze to vydrzime stretli sme aj kamareta rychlo sme si dali kelimky vodky a zacali sme pri tych "gadzibalov" tancovat aj my. zabavali sme sa celkom v pohode,ale predtym sme chceli aj stopovat,ze pojdeme na Kolibu to je preslavena diskoteka na Domasi...nic nam nevyslo zostali sme pekne tancit pod holym nebom...ale to nie je az take hrozne,keby nelialo z krhly,keby DJ nevypadavala po akzdom elektrina z aparatury a nejaky Romsky obcania neskakali do bitky ...nastal cas ist domov a nebolo veru vela hodin,ale ja verim,ze to Boh zariadil,aby sme sa odtial poberavali domov...lebo nas este len cakalo dobrodruzstvo! zacali sme stopovat a kedze tato dedinka nemala nejaky halvny spoj povecsinou tamadial chodili Polski kamionisti...takze zastavit anm nemohli,lebo sme boli piati. Museli sme pobrat pesky domov a lenze stretli sme zahadneho chalana zo SonyEricsonom v ruke a povedal nam,ze ak sme smadny a potrebujeme odvoz mozme ist za jeho "tatinom" my sme sli v zufalstve,lebo sme boli smadni a unaveni a este k tomu ten lejak!Boli sme pred jeho domom a alkohol nam uz zacal ucinkovat zacali sme mat haucinacie o pavukoch a smiali sme sa velmi silno...priniesol nam plastove pohariky a napili sme sa mineralky a dal nam do ruk dazdniky aspon dve...a nas bolo 5! Vysvetlil anm,ze jeho otec s nami nemoze ist lebo je opity a pozera hokej...o 1ej v noci tak sme sa pobrali na zastavku a tam sme si pofajcili a postopovali...stopli sme si Skodofku 105inu a zaspievali si aj s chlapikom v nom...nie velmi zhovorciva osobka zastavil nam tam,pokial mal cestu a vysadil nas na dalsej zastavke,kde sme stopli nasich Susedov cechov a plnou Favoritkou a este aj s vleckou...zastavili nam a povedali,ze nemaju nic volne,ze maju namierene do Brna a jedine co maju volne je vlecka...my sme boli zufali...potrebovali sme vlecka,lebo nam bolo mizerne zima,mizerne prsalo a mizerne hladni!Viete si predstavit ist po lejaku na vlecke o druhej rano a po ceste ktora potrebovala prvu pomoc...viete si predstavit ten silny naraz vetra?...oni takisto nas nemohli vysadit v nasom meste,ale ako naschval asik 5km od VT kde sme museli ist pesky asik 2km po ceste hlavnej a navyse tam islo asi jedno auto za polhodinku a nakoniec sme stopli Americana s Jeepom a stavanym pocitacom a internetom v nom...ja som jediny rozumel Anglictine a preto som s nim rozpraval,kedze zijem v UK dokonca nas odviezol az k panelaku,kde sme mali ist este ku kamaratke na zakusok o 3v noci....bola totiz sama doma! To je vsetko! Viem,ze sa ten pribeh nezda az taky neuveritelny,ale je naozaj super....prajem kazdemu zazit na vlastnej kozi a predsa tento den patri k mojim najkrajsim v zivote a nikdy na neho nezabudnem!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu