Túto vetu som pred pár dňami zo seba dostala, keď som rozmýšľala, čo kedy bolo a aké je to teraz. Nie je to o tom, že nikomu za nič nestojím, to nie. Skôr som mala na mysli, že človek rýchlo zabúda.
Padlo by mi dobre, keby sa o mňa zaujímalo viac ľudí. Ani nie viac ľudí, ako ľudia, na ktorých mi vážne záležalo a ešte záleži. Také jednoduché "Ako sa máš?" by snáď nikoho nezabilo. A ja by som odpovedala, že už sa mám fajn.
Možno to až tak nevnímajú, že mi na nich záleží, ale pár mesiacov dozadu som vždy bola tá prvá, ktorá sa ozvala, aby som vedela, čo kto robí a ako sa mu vodí.
A teraz? Je mi to trápne. Mám pocit, že dotyční na mňa zabudli, chtiac či nechtiac...
Nemám odvahu sa ozvať prvá a aj keď ju naberiem, tak nenastane žiadna odozva.
Presne toto som zaslúžila. Jedno veľké nič.
Čo si má potom človek myslieť? A ako sa má cítiť?
Asi tak ako ja teraz. Na hovno!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
die
18. 8.augusta 2010 13:59
presne
4
to su ludia, chapes o com su ludia? Vztahy? O tom mat jednu lasku a dvoch ozajstnych priatelov. Ostatny stoja za hovno. A zopar znamych mozno co pomozu, ked ty pomozes im.
5
no ano...lenže čo ak si to isté povie ten vedľa teba???nejdem písať prvý,lebo je to trápne...potom viazne komunikácia, strácajú sa priatelia, miznú vzťahy...
Napíš svoj komentár