Ráno som sa zobudila s obrovskou bolesťou hlavy. Prišlo mi tak zle , že som asi cele dopoludnie sedela pred záchodovou misou. Nevedela som prísť na to , čo sa stalo. Mala som veľmi nejasné spomienky na včerajšiu noc. Sam a Tobias , Ja a Tom , Tom a ja , Ja a Adam..Miešalo sa mi to cez seba. Ideme pekne po poriadku. Sam. Odlepila som sa od misy a tackavo som sa snažila postaviť. Chcela som ísť k dverám, avšak môj žalúdok chcel stoj čo stoj ostať tu. Takže som sa chtiac nechtiac musela vrátit do pôvodnej polohy.Počula som ako sa otvorili dvere .Niekto preletel cez kúpeľňu a zapakroval zavesený o vaňu. „Ahoj Sam“. O únavou som pozdravila tú osobu. Dvihla mi ruku na pozdrav. S námahou som spláchla. Až mi zahučalo v ušiach. „už nikdy viac“ „takéto blbosti“ prisvedčila mi. Chúdatko. „A kedy si prišla?“ „ráno?“ „A to ste tam boli do konca?“ potočila hlavou. „Nie, asi tak o pol hodinu dlhšie ako vy.. aj neviem , začala ma bolieť hlava a ..no“ zľakla som sa.. „Vy ste to.“ „Pre boha nie.“ Neviem čo si myslela , ked som sa jej spýtala na to , ale videla som , že nie je nadšená tým , že som si myslela , že by sa medzi nimi niečo také stalo. „Tak čo potom??“ Na jej bielej tvári sa objavil rumenec. „No.. šli sme sa prejsť. Ked som mu povedala , že mi je zle snažil sa mi pomôcť. Nakoniec aj on sám priznal , že tie nápoje neboli bohvie čo... dôvodom bolo kombinovanie nesprávnych druhov alkoholu. Tak to teda hovoril. No a prechádzali sa , rozprávali. Bolo to fakt super. A potom no...ach“ zatvorila oči. Jasné čakala kedy nevydržím a spýtam sa. Sadla som si k nej a objala ju. „ no tak povedz. inak uvidíš.“ Chytila mi ruku. „ Pobozkal ma“ .Stisla som jej ruku. Asi pre ňu Tobias moc znamená. „ Ja som ti to nechcela hovoriť. Vtedy , ked začal chodiť do našej triedy sa mi začal trochu páčiť, no a tvoja nehoda... nejako sme sa konečne stretli.“ „čo neurobím pre kamarátku , rozčesnem si hlavu, aby si mohla popovedať s niekým , kto za to môže.“ Chcela som žartovať , ale bolo to až moc útočné. „ No a čo bolo dalej?“ lišiakovsky sa usmiala „ Bozkávali sme sa. Večer mi hovoril ako ma pozoroval. Ako šiel za nami s kamarátmi a čakal kedy vojdem do domu. Že chcel so mnou už viac krát prehovoriť, ale myslel si , že ho nevidím. A nechcel sa predvádzať. A nakoniec nejako sa to zaplietlo no a. Asi potom pochopil ,že ani mi nie je ľahostajný. Ležali sme v jeho aute... Bože bolo mi tak dobre. Všetko sa rozmazávalo , ale jeho som videla jasne. Ráno ma hodil k vám a zase ma pobozkal. A pozri.“ Ukázala mi kúsok papiera. „ Jeho číslo a srdiečko. A dnes mi volal asi päť krát. No nie je to fantastické? A okrem toho. Aj ja by som sa mohla spýtať či ste to spolu náhodou nerobili. “ po jej hranom ostrom tone ma zamrazilo. Ale jej som to bohužial musela povedať. „ Tom ma .. skoro znásilnil.“ Zacítila som hrču v hrdle. „ Prišiel tam Adam“ zrazu sa mi začali triasť ruky „ A zachánil ma“ „ a potom?“ „bozkávali sme sa“ nadvihla som obočie. Asi sme , teda určite sme obidve opreté o vaňu s roztretým líčením a vo flitroch s bledými tvárami vyzerali , fakt komicky , ale práve vtedy som rozmýšľala o dalšom svojom kroku .

Večer sme si vypočuli nevšednú kázeň mojej matky o tom , že je rada , že sme si konečne prešli túto etapu dospelosti a dúfa , že to nebudeme preháňať , ani s žúrkami , ani s chľastom. Vraj je to prvý a posledný krát kam ideme, kedže závisí , len od nej kedy môže ísť Sam , lebo čisto teoreticky , jej rodičia jej zakázal všetko , takže , len to čo jej moja mama dovolí berie ako život. Som rada , že mám takú mamu akú mám. Rodičia , jej volali a dúfali , že nič nerobí. A , že aspoň si myslia , že vždy koná správne.. a tak do kola. Lahli sme si a jej zabzučal telefon. „ Neznáme číslo. Povedala som a podala jej mobil. Pokrčila plecami a vzala to. „ Halo?“ podla jej tváre som videla , že to nie je ten koho čakala. S Tobiasom si volali najmenej pat krát a skoro celý den si písali cez facebook. Stále dokola mi hovorila , aký je úžasný , potom sa v zápätí omlúvala a samozrejme , aby toho nebolo málo stále sa ma vypytovala na Adama. Teraz bola zamknutá v kúpeľni . Ja som prešla k oknu. Hviezdne nebo , čisté a temné. Myslela som si , že presne taký je Adam. Môj Adam. Stále viaca viac som myslela na neho a na seba , aké by to bolo keby sme sa stretli , on by mi povedal , že tie kresby neboli jeho ale , že ich našiel a nechcel ,aby som sa trápila. Ked som si spomenula na ten večer, ked som ho uvidela uprostred sály , alebo ked ma vytiahol spod Toma... Nevedela osm si povedať , že moje srdce má v svojom vnútri pre neho slabosť , a nielen to. Ale ja som videla v tom nádhernom trblete hviezd jeho oči. Tma , boli jeho vlasy a zoskupenie hviezd vytvorili jeho úsmev. Skoro som sa chcela rozplakať. Aj cez moje zahmlené spomienky som si spomýnala na tie bozky. Dotkla so sa svojich pier. Och bože. Zrazu do vnútra hrmotom prišla Sam. „Zajtra mám ísť do kostola , ako som ti hovorila , a chcem sa ťa spýtať , ked teda , už nič nemáš , bola by som rada , keby si šla s nami.“ Nadvihla som obočie. „ To fakt?“ „Hej , prosím.“ Nahodila výraz nevinnosti, ktorý ma vždy presvedčí. Ani dnes tomu nebolo inak a tak mám zajtra plán , ísť do kostola , na omšu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár