Ako som sa zamilovala do svojho anjela 3

Vošla som do tiredy a mojej brutálnej matikárke som sa ospravedlnila za meškanie. Tá na mňa pozerala akoby sa nevedela rozhodnúť , či som jej žiačka ,alebo nie. Absolútne som ignorovala jej preslov o dobrom správaní a sadla som si do prázdnej lavice. A ako inak ten trubiroh , ten môj "anjel strážny si sadol vedľa mňa. Predýchala som to ked sa snažil nadviazať konverzáciu , ale otázka ty si nahnevaná?? ma priam rozzúrila. Ja vlastne.. ani neviem prečo som bola naštvaná. Bol to len taký oheň ktorý ma pálil na jazyku.Zvyšok vyučovania prebehol pomaly , nudne a potichu. Konečne zazvonil zvonec na koniec triednickej hodiny za ôsmou hodinou a ja som sa mohla voľne rozbehnúť domov. On mal asi iný zámer a preto ked som zabočila do uličky , kde boli asi dvaja čínski turisti s foťákmi ma jemne oprel o stenu a zahladel sa mi do očí. "Prečo si na mňa naštvaná?" Ja som si konečne mohla pozrieť jeho tvár z blizka. Tmavšie opálená pokožka , ostré črty tváre, trochu väčší noc ako býva a nádherné /hriešne/ vykrojené pery ktoré sa pri tých slovách lahodne otvárali. Musela som skloniť klavu , lebo by som spravila rovnakú blbosť ako na vécku. "Ja neviem" sepla som , lebo som si nebola istá či môj hlas je plne funkčný."ja nemôžem" .Jeho sladkastý dych ma hrial na krku. Pobozkal ma na čelo a pohladil po vlasoch ako malé dieťa. " Musíš ísť domov." Ja som prikývla a ráznym krokom som sa vrhla vpred , to ale spôsobilo , že sa mi nohy ako vždy zamotali a môj anjel musel yase yakročiť. Posunul mi nohou nohu do predu a jemne ma potlačil , ako vánk na vyváženie. Ja som sa otriasla a akoby sa nič nestalo , išla som dalej. Už pred našim domom som cítila tú "vôňu" z kuchyne. Mama ako každé dopoludnie odýde z práce by napiekla koláčiky s uhorkami.Viete , ked bol ešte môj brat nažive a jedol cez pupočnú šnúru , tak moja mama bola rekordman v jedení kyslích uhoriek. Cez deň ich zjedla hádam aj desať. Mne už pri vôni uhoriek je zle. Lenže poznám mamu. Na stole v jedálni ma bude čakať tanier plný keksíkov a moja mama bude akože čítať noviny a čakať kedy si niekto vezme.Nuž nenávidím už ten pohľad na tie koláče nie ešte aby som ich jedla ,ale kadže viem čo by sa stalo byť pravý opak. Plakala by a kričala na dom , že ju nemáme redi , že sme jej syna od začiatku nenávideli a preto musel zomrieť... Ale nie je zlá , naozaj , len trochu labilnejšia.Tak som si potichu vzala pár a utekala som do izby. On šiel samozrejme nehlučne za mnou . Musela som sa aj obracať , aby som zistila či tam stále je. V izbe som hodila tašku hned pri dverách a sadla som si na okno.Bolo to moje oddychové miesto . Pozorovať tých ľudí ako sa náhlia do práce , z práce na nákup , ako chodia so psami na prechádzku. Ako uteká mamička pre svoje deti do škôlky.Zrazu začalo pršať. Najprv len jedna dve pristáli na okne a potom začalo po okne stekať slzavé údolie. Vzala som si skicár , čo bol ako obvykle položený vedľa a začala som kresliť túto scenériu.Tí ľudia za oknom otvárali dáždniky a skrývali sa pred osviežujúcim daždom.Dáždniku rôznych veľkostí a vytlačenými motívmi. Na mojom papieri sa pomaly začali zobúdzať hrúbé náčrty. Clapec , ktorému nejde otvoriť dáždnik , Satý mužktorý berie na ruky svojho malého psíka a skrýva ho pod hrubým kabátom. Matku a dcéru , každú so svojim dáždnikom a potom som sem nakreslia seba. Ako moknem v tom daždi a nikto si ma nevšíma. Naraz mi on vzal ceruzku a nad moju hlavu nakreslil dáždnik. A za mňa tmavú postavu , ktorá ho nado mňou drží. Pri mojom uchu som počula jeho šepot. " NIkdy nebudeš sama. Ja ti nemôžem dať niečo čo byťa neskôt ranilo. Mojim cieľom je aby si vychodila školu ,,našla si partnera ktorý ťa bude milovať ,vezmete sa a budete mať deti. Toto je to na čo mám dozerať. Viem že by si mi to neskôr vyčítala." Pohladila som ho po ruke. "nechcem veľa".Potom som som v jeho ruke pocítila takú zvláštnu mrazivú vln . "Volajú ma hore." Pozrela som sa mu do tváre ,tá ale ako v žiari svetla zmizla. Rozplynula sa. Vzdychla som si a išla som si spraviť večeru , lebo ked som sa pozrela na hodiny bolo pol siedmej. Zbehla som dole a urobila som to čo bolo najrýchlejšie. Sendvič , tatárska , šunka , paradajka a mohla som ísť späť do svojej izby. tam ma už čakal on. Sedle na okne , kde som sedela ja a kreslil mi do skicára . Ako sa nám stretli pohlady žiarivo sa na mňa usmial. " Si hladný?" spýtala som sa automaticky. " Nie vdaka". NEvšímala som si jeho upreného pohladu a poriadne som sa zakusla do sendviča . Jeho pohlad mi viac a viac vadil stále na mňa pozeral ako ja na sendviť . Tak uprene a sústredene. Samozrejme , nechcel ma zjesť , ale pripadalo mi to tak. "Idem sa osprchovať" povedala som , ked som užb zjedla ten sendvič. On sa ako automatický robot zdvihola šiel za mnou. Ja som nad tým nadvihla obočie.Vošla som do kúpeľne a zabuchla som mu dvere pred nosom. Víťazne som sa usmiala , ale ked som sa otočila a videla jeho nadvihnuté obočie tak sa stratil. " ako?" " jednoducho" odpovedal. " No ja sa idem kúpať , takže by bolo pre obidvoch lepšie ak by si ostal vonku." On si stál za svojim " Myslím , že nie." Vzdychol si " pozri túto prácu robím dosť dlho , takže som už zvyknutý" Ja som sa urazene otočila a celá ako som bola som vošla do sprchy a začala sa sprchovať." On mi , ale vypol vodu a aj ked nahnevane , ale jemne ma vyniesol von. " Zbláznila si sa?" skríkol nahnevane. "NIe , ale ako sa môžem okúpať či sprchovať , ked si tu." Pretočil očami. Ach bol taký krásny. Dosť! Teraz som nahnevaná! "Bol som tu stále a neprekážalo ti to." " Lenže to som nevedela , že si tu , ani že si ." Z očí mi vtedy kľudne mohli sršať blesky.A potom sa to stalo. Pritiahol si moju hlavu a začal ma bozkávať. Môj anjel ma začal bozkávať na moje pery. Jeho pery chutili po šťavnatom ovocí. Ruky som mu dala do vlasov . On ma jemne objímal .Myslela som si , že omdliem . moja myseľ neprijmala skutočnosť , že to nie je človek , ani že by sme to nemali , dokonca ani to , že je v dome moja matka a ked otvorí dvere uvidí ako sa bozkávam so vzduchom. Potom ma jemne od seba odtrhol a držal ma tak dokým som nepochytila dych.Len sme sa tak pozerali na seba a úplne nám unikalo ,že to bolo niečoho začiatok. Cez okno vyšiel chladivý vánok ako prešiel popri ne tak ma striaslo. On s presnosťou vybral zo zásuvky osušku a prehodil mi ju cez plecia . Ja som ho sledovala očami , ale myseľ bola ako skratovaná.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu