Je dokonalý. Nejakým spôsobom. No podľa starých kritérií dokonalosti. Tie kritériá sa zmenili s nástupom jedného človeka, z ktorého som, ako som neskôr zistila, "profesionálne zdeformovaná". Nové kritériá uzákonil on. Už sa nikdy nezmenia a už ich ani nik (samozrejme okrem neho) nebude spĺňať. Stačilo na to pár viet, úsmevov, dní. A staré kritériá dokonalého chlapa sú razom v nenávratne. S takmer stopercentnou istotou môžem tvrdiť, že už nebude nik inteligentnejší, priamejší a svojskejší ako je práve on. On so svojimi ambíciami, nízkym no zároveň vysokým egom, myšlienkami vedúcimi identickou cestou ako tie moje. Nikdy, for sure nikdy, tu nebol nik ani len z časti jemu podobný. A v budúcnosti? Podobný možno bude, no lepší už nie! To, čo ho robí odlišným od zvyšku sveta sa nedá preniesť na papier ako opis kvitnúcej čerešne. Má na to autorské práva. Tie sú však v mojom srdci...
A v tom spočíva moja profesionálna deformácia z Mareka Mikiča. JEHO mať nikdy nebudem. Lepší už nebude. A zmieriť sa so starými kritériami dokonalosti je neprípustne nemožné...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár