Jedna pieseň
hrá
a mne zastaví sa dych
vnútro zahalí mi tieseň
z tých dní minulých


Či som po boku iného
ďalšieho milovaného
či je len tak náhodne hraná muzikantmi
či zapnem rádio
či len tak skríži mi cestu

vždy bodne
tam do hĺbky
tej hlbokej bolesti a lásky
bodne tam, kde vždy čakám už len prázdno
ona bodne, a mne je zas tak chladno

kdekoľvek som, zachvátia ma vzlyky
tie neutíchajúce bodnutia dýky
cítim, ako vniká
tam kdesi do spomienok miľúbených dní
tam kde sme boli milenci poslední
tam, kde sa stále ešte držíme za ruku
tam, kde dával si mi záruku
že ten plameň neprestane nikdy hriať
že vždy tu budeme takto stáť...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár