Z úst sa mi násilne snažia dostať slová: "Kde sú tie staré časy?"

Toľko nových situácií v tak krátkom časovom období.

Iróniou je, že teraz by so msa možno radšej vrátila do obdobia neopätovaných lások. Predsalen, to nebolo moc komplikované.

Po nejakom čase sa zas predierajú na povrch moje akosi predčasne pochované vlastnosti. A ja neviem, čo s tým.

A vonkoncom neviem, prečo sa zverujem čiernemu okienku s ohavným kaki okrajom, ktorý som ešte "nestihla" za 1,5 roka zmeniť.

Možno sa bojím, že každý jeden nový človek, ktorý bude poznať celý príbeh, bude nejakým spôsobom neodvratne zasiahnutý.

A čo je na tom najhoršie, moje obavy sú preukázateľne oprávnené...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár