A Rómeo Júliu miloval
Tak ako básnik kýsi povedal,
Že citu lásky sa nedočkal
Tak ako ja blúdim svetom preveľkým
A hľadám, kdesi v diaľke Afriky
Časť môjho bytia samotného
Čo dopĺňa ma do celku bezchybného
Tak láska svoje deti hľadá si
By ostali verné si
Či je dobre a či nie
By držali pokope
a šípu Amorovmu
by cestu zatarasenú
do srdca tak bolestného
a po láske prahnúceho
uvoľnili v nádeji
že svetlé časy v Ázii
na trón najkrajší
ký opísať sa nedá vo verši
prichádzajú na veky
ako jasné paprsky
každodennej krásy nebies
po noci plnej tajomných neviest
žiariacich sťa drahokamy
pod prikrývkou veľkej mamy
Semiačko sa zasadilo
do srdiečka boľavého
až vyklíči bude krásne
uvidíš zas farby jasné
začuješ zas hudbu milú
pocítiš radosť prívetivú
zistíš, že láska nie je klam
no vyhnúť sa nevieš obavám
keď vyrastie bude večná
a ty šťastný do nekonečna...
/*poznámka autora: táto báseň sa tiež nachádza na www.finália.sk - pridala a vytvorila som ju ja/
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tigriik89
15. 1.januára 2010 15:32
juuj kraasne je to ale tých rýmov az privela,,ale aj ta kkrásne
2
ja viem, že je priveľa, ale lepšie ako také kratučké...a ďakujem
Napíš svoj komentár