Povolanie vlakového sprievodcu je veľmi náročné. V prvom rade sa musí takýto sprievodca naučiť chodiť vo vlaku za jazdy, a pri kontrole lístkov, a s plnými rukami nespadnúť ak sa vlak dostane do turbulencie (teda na výhybky)
Cestujem vlakom často, krížom krážom, a za svoj život som stretla veľa zaujímavých sprievodcov, avšak spomeniem troch najzaujímavejších.
Prvá bude mladá slečna, ktorá mala panický strach zo psov. Cestovala som nočákom z Košíc do Všechovíc, čo je cesta na približne 9 hodín. Prvá pani sprievodkyňa bola v pohode staršia dáma, trochu pri sebe, pes mi ležal v kupé bez košíka a mihnutia oka, sprievodkyňa odkontrolovala, či máme potrebné doklady, a bez slova šla ďalej. Ja som sa uzimene uložila na nepohodlnom sedadle a zaspala. Keď tu ma v tom prebudila druhá sprievodkyňa. To už sme boli za Žilinou, a sprievodcovia sa menili. Ja som bola čerstvo prebudená, pes sa zľakol a postavil, sprievodkyňa skríkla a zabuchla dvere v kupé s tým, že ma čaká pri ďalšom kupé a mám jej doniesť lístok. Úplne vydesená mi robila prednášku o tom, že pes musí mať košík aj keby neviem čo, že ak by sa niečo stalo, je to na jej starosť (čo som nepochopila, pes je môj, a ona nie je zodpovedná za cestujúcich), atď, atď.... Ja v polospánku, bez topánok na chodbičke som čakala, kým skončí svoj hysterický výklad. Vrátila som sa do kupé, neochotne nasadila v prázdnom kupečku psovi košík, pričom ten na mňa pozeral štýlom: "Si normálna? Ako s tým mám spať?" Ráno pred Bratislavou pristúpili do kupé nejaký ľudia. Sprievodkyňa pri kontrole najprv minútu pozerala do kupé pomedzi záves (asi či sa náhodou pes nehýbe). Pootvorila dvere, zavrela, pozrela pomedzi záves (pes prekvapivo stále ležal). Tak pootvorila troošičku viac, aby sa jej tam zmestila ruka, popýtala so lístky a rýchlo zabuchla dvere. Tak fajn, aj takéto prípady sú.
Druhého pána sprievodcu som stretla včera cestou zo školy.
Bol dôkazom toho, že aj rebel, človek, čo sa vzoprie spoločnosti, alebo si jednoducho len naplno užíva mladosť, sa raz bude musieť zaradiť a začať pracovať. Mal niečo medzi 20-30. Prvé, čo som si všimla, bola čierna ruka s bielymi fľakmi. Tu mi niečo nesedelo. Zdvihla som hlavu aby som si obzrela celého sprievodcu. Bol celý potetovaný, tie biele fľaky boli akési vrany na potetovanej ruke.... Musel mať nejakú riadnu herku aj na hrudi, pretože spopod košele mu vyliezali okraje daného obrázku. Mal tmavé vlasy a v oboch ušiach tunely. Sledovala som ho kým nevyšiel z nášho vagóna. Wow.
Ten tretí sprievodca sa opísať nedá, toho treba zažiť. Môžete ho stretnúť v ICčkových vagónoch v rýchlikoch na trati KE-BA. Je to postarší pán, dosť pri sebe, so zvláštnym prízvukom, no a on v jednom kuse kecá. Rozpráva väčšinou svoje vlakové príhody (o tom ako sa bál prejsť okolo tučnej pani v uličke, lebo sa bál že sa zaseknú, ako nachytal 2 chlapcov na záchode vo vlaku, že fajčili a oni vyhlásili, že áno, fajčili, ale jeden druhému, a pod....). Pri každom jednom sedadle je schopný pozastaviť sa, a ak vám už nepovie nejaký príbeh, tak aspoň hodí nejakú milú veselú poznámku, že sa vám hneď lepšie cestuje.
Skúste si najbližšie aj vy všimnúť, čo za sprievodcu vám kontroluje lístok, možno budete prekvapení, aký zaujímaví ľudia to vedia byť
Nuž, sprievodcovstvu zdar!
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
acvd43xa7w
30. 11.novembra 2011 10:34
neni ten posledny nahodou ten typek co roznasa jedlo s tym vozikom?
2
toho posledneho som zazil uz a nie Mirka nie je to jedlonosic
4
Nemám problém sa z nimi porozprávať ak majú čas Naposledy sme diskutovali na tému ceny lístkov V piatok to bolo. Ja precestujem týždenne vlakmi veľa km
5
@acvd43xa7w ale no, bavíme sa o sprievodcoch, nie o vlakovom personále
@lochnessko že je úžasný? ja som sním išla dva alebo tri krát
@lochnessko že je úžasný? ja som sním išla dva alebo tri krát
6
jj je uplne super, jeho prihody nemaju chybu...a rad si aj spieva
Napíš svoj komentár