Verím v to, že ľudia sú dobrí... som hlúpa?

V poslednom čase sa cítim ako hrdinka telenovely Veď viete, tá, čo je stále dobručká, milučká a vidí na ľuďoch len to najlepšie. A preto sa cítim ako totálna naivka. Čo ale ku mne nesedí, ja a naivka? Preboha, kam som to len klesla. Kde je tá baba, čo nadávala predavačke, že jej zle vydala, kde je tá baba, ktorá sa pohádala s mamou, lebo jej neverila, že Mikuláš existuje?

No, ale aby som vám priblížila situáciu: Spoznala som jedného chalana, bolo jasné, že je až prehnane dobrý a kamaráti, ktorí ho poznajú mi povedali pravdu, že je to sukničkár prvého stupňa. Ale ja som sa s ním chvíľku rozprávala a aj keď sa zdal naozaj byť kretén, bol taký iba pri kamarátoch. Čo sa snaží robiť formu? Pripadám si ako hlupaňa, keď uvažujem o tom, že by som s ním zašla znova na nejaké to nealko

Lebo ja verím tomu, že je možnosť, aby bol vážne dobrý a keď nie dobrý, aspoň je schopný mať niekoho rád. Už sa mi stalo, že nenapraviteľný sukničkár za mnou doliezal veeeeľmi dlho s prosbami a vyznaniami lásky. Ľudia vravia, že každý má právo mať partnera a aj taký typ chalana potrebuje naozajstnú priateľku. Lenže, ak mu dám šancu, bojím sa, že dopadnem ako všetky ostatné predo mnou.

Možno som naozaj naivka, ako tak čítam ten môj blog od začiatku, stále si o sebe myslím horšie a horšie veci. Pripadá mi to, akoby som chcela utiecť pred sebou samou. Bojím sa toho, aká vlastne som. Denne sa stretávam s ľudmi a je mi jedno, čo hovoria ľudia, ja si proste potrebujem urobiť názor na ľudí, ale čo ma čaká? Sklamanie...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu