a v tmavej škvrne niekde uprostred tieňa sa mihol jeleň.
v prítomnosti to znie omnoho nereálnejšie. pozeráš sa chvíľu na miesta, kde si ho zazrel.
si sám.
až keď ťa odhodí bokom a ty si neudržíš na uzde strach ani slzy, uvidíš jeho tvár, tú čudnú papuľu, ktorou neustále krúti. zboka nabok. pripadá ti to ako tri hodiny niekde v Transylvánii.
priťažuje sa ti. nevládzeš viac niesť ťarchu jeho tela, nedokážeš sa ani vzoprieť.
okolo sa zbieha zvyšok čriedy. s hladnými mláďatami vyzerajú ako svorka vlkov. samice rýpu do zeme, zvuk ich kopýt je neznesiteľný. prizerajú sa ako ti ubúda síl a všetci spoločne čakajú na tvoj posledný výdych. v záblesku sa ti pripomenie niekdajšie slávenie nového roku. obrázok dievčaťa s okuliarmi v tvare čísla 2013. tiež všetci čakali.
ale nie toto...
srny, mláďatá. alfa samca nevynímajúc. tí všetci sa odrazu ako supy vrhli na tvoje telo.
a v čase, keď si už po zemi behal len ty a ja a vysoká zver, presne vtedy si takto ochránil môj život.
tá zver si o tebe rozpráva príbehy. o človeku, čo bol posledný. netušiac moju prítomnosť nahlas vykrikujú slová do povetria.
lebo... kto vidí jeleňa, je jeleňom videný.
až teraz môžem ďakovať za svoju slepotu.
Napínavý príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kemuro
13. 10.októbra 2009 08:19
srny, herpesy, nádchy a mláďatá
Napíš svoj komentár