Viete čo je najtragickejšie na ineternete? Že sa nemôžte jednoducho zobrať a človeku na druhom konci obrazovky jednoducho riadnu prijebať. Aby sa trochu spamatal.

Ale veď nech si nechajú tie svoje blahosklonné, osvietené názory, veď žijeme v demokracii. Ja si radšej namiesto nich kúpim trochu toaleťáku, lebo ten mi poslúži rovnako dobre.
A bez tak viac ako iní ma rozčuľujem ja.

Včera som sa pozrela do zrkadla a celkom náhle ma napadlo stádo dovtedy pokojne sa pasúcich myšlienok.
Včera o mne niekto povedal že som vždy ochotná a pozitívne naladená, že mňa majú všetci radi..
PREBOHA odkedy som ja ochotná? a nedajbože pozitívne naladená??! a odkedy MŇA majú všetci radi ... lol... no to určite!


Ale áno.
Odkedy sa všetkým pchám do zadku!
Presne odkedy zrazu nikdy nezabudnem popriať v piatok pekný víkend?
Odkedy nevraciam údery?
Odkedy moralizujem pri všetkých a pri všetkom?
Okedy hovorím ľudom aby sa miernili?
To MNE vždy hovorili nech sa miernim!
Dopekla odkedy JA vysvetľujem niekomu prečo si niečo myslím?
Proste si to myslím A HOTOVO!

A navyše som sa prichytila že keď pri niekom stojím tak ho chytám za rameno keď sa s ním rozprávam.
AKÉ ODPORNÉ GESTO!!!
To ja predsa nerobím.
Stojím od človeka aspoň meter a pol a nechytám ho ako... ako ja ani neviem čo.
A že sa smejem na vtipoch ktoré mi neprídu smiešne.
Možno ma zlblbli tie americké filmy.

Hej ja, prosím ťa, ozvi sa mi.
Lebo mám chuť plakať a ty tu nie si a vzalo si si všetky moje sopelhandry.
Tak ma aspoň pozdrav keď pôjdeš nabudúce okolo...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár