Dlhé červené šaty a čierne lodičky,
slnkom vytiahnuté vlasy a tmavé uličky.
Po svete kráča si, ako by jej patril celý svet.
Bola to pýcha, z jej osídiel niet cesty späť.
Hromadila a zbierala veci.
Manon ju posadol.
Myšlienky jej ovládol.
Privítala k svojmu stolu lakomstvo.
Vidí, čo majú a chce to tiež.
Zazerá a dobre si ich obzerá.
Vchádza do tohto jazera.
Pod hladinou si do očí so závisťou pozerá.
Spaľuje ju a ničí.
V nemom úžase kričí.
Čiernu páľavu po sebe necháva.
Hnev ju na tvár bozkáva.
Obcujú spolu v starej kopke,
aby spolu všetko živé pochovali v hrobke.
Husia koža na mŕtvom tele,
väzní ju smilstvo v bezútešnej cele.
Vkladá do úst a slastne oči priviera.
Ležiac na vankúšoch hroznom sa kŕmia.
Chvíľami ju rozmaznáva, potom zase trýzni.
Obžerstvo jej dvere von zaviera.
Spí hodiny a možno dni.
Čas nepočíta.
Duchom znechutená,
Lenivosť jej korunu odovzdáva.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
22. 2.febuára 2019 16:14
Tuším mám všetkých 7 hriechov
Napíš svoj komentár