Už sú to dva týždne, čo bývam u otca. Mame som nechcela povedať, že čo sa stalo, ale najskôr jej došlo, že sestru asi moc nemusím. Nezaujímam sa ani o Martina ani o sestru, ale myšlienkami sa často vraciam k tomu, čo sa vtedy stalo. Bolí to. Otec na mňa kašle, predpokladám, že rovnako ukradnutá mu bola sestra, keď s ním ešte bývala. Ale mne to nevadí, už nie som malá a nežiada sa mi otcovej lásky, ako vtedy keď od nás odišiel. Možno, keby si vtedy nezobral sestru k sebe, tak by sme o veľa lepšie vychádzali.

Je piatok večer a ja som sľúbila Danovi, že sa pôjdeme prejsť do mesta a porozprávame sa. Ideme si sadnúť na horúcu čokoládu. "Čo máš nové?" usmejem sa na neho. On sa usmeje na mňa, chcel som ti niečo povedať. "No hovor," nalieham. "Doteraz som s tebou o tom nehovoril. Vtedy, keď si utiekla zo stužkovej," začína byť vážny. "Ty myslíš ten bozk?" chcem prejsť priamo k veci. Bála som sa tohto rozhovoru. "Keď chceš môžme na to zabudnúť," navrhnem mu. "Ty mi nerozumieš," zvýši na mňa hlas. Teraz už absolútne nemám poňatia o čo ide. "Tak mi to vysvetli, tak aby som ti rozumela," nahnevám sa tiež.

"Odo dňa, keď si si ku mne prisadla. Keď si mi dávala opisovať úlohy v škole," zasekne sa. "Tak čo?" chcem aby sa dostal k podstate. "Mám ťa rád a veľmi na tebe záleží," dokončí. Postavím sa, chcem odísť, ale chytí ma za ruku. "Kam ideš? Zase chceš utiecť. Ty riešiš všetko útekom?" vyčíta mi.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
ena233  13. 6. 2011 21:25
no konečne pokračovanie, už som si myslela že si aj zabudla
2 
fotka
side3  13. 6. 2011 21:27
@ena233 si zlatá nezabudla
Napíš svoj komentár