Slnko dnes zapada o nieco skor ako vcera. Zajtra zase zapadne za horizont neskor ako predvcerom. V odrazoch jeho karminovosti sa troposfera vlni ako nepokojna hladina. Hladina tepleho dusika, ktory sviezostou neustale znasilnuje kyslik. Nadych a vydych. Inhalujem tu jeho zivotodarnost napriek vedomosti, co vsetko mi spolu s nim prechadza nosnymi dutinami. Je mi to jedno. Zivot sa musi dychat, tlakovat a jeho nevyuzite zvysky sa jednoducho vyfuknu. Pre niekoho s tak ubohym bytim,ze mu tvoje premarnene fragmenty nadychom zburaju vsetky hranice a rozviazu kridla. Esencia zivotneho kolobehu vsetkych dychajucich bytosti na zemi. Vydych a nadych.

Svetla poulicneho osvetlenia vyhnali sed vsedneho dna niekam na vychod. Niekde v Australii pomaly zacina den a s nim kazdodenny stereotyp pracujucich ludi a suloziacich kengur.

Otvaram druhu flasu tej nechutnej whiskey z liker shopu. Vraj „kvalitny irsky material. Trikrat destilovana a minimalne tri roky skladovana v dubovych sudoch“ hecoval ma predavac s ciapkou vo farbach jamajskeho folkloru. Zaskripal som zubami,co najrychlejsie prehltol a zapil limetkovym dzusom. „Naozaj to aj dnes potrebujem??“ ubezpecil som sa recnickou otazkou, zahodil pohar k noham opadaneho fikusu v rohu izby, ktory nemym uzasom sledoval celu tuto teatralnost a zversky hltal kazdy moj oxidovy vydych. A flasa medzi jemne trasucimi sa prstami demonstrovala nekonecnost svojho dna mojmu hltanu,zaludku a peceni...

..the world of sleepers...

S nocnym stolikom z ceresnoveho dreva ticho splyvala broskyna. Jej jemne chlpky staticky smerovali k monitoru pocitaca. Uz davno spal. Pismeno T vyryte na severnej pologuly zahadneho ovocia mi vnuklo trufalu myslienku: „Nebol som tu v noci sam?“ Nalada izby odrazala naladu sialeneho pocasia. Steny svietili marhulovo a rohy ruzoveli. Presne ako tie zvodne sakury pod oknom. Podlaha sa divoko stlacala a strop nekonecne rozpinal. Dvere stekali z pantov, okna sa vylievali do priestoru ako sklenena rieka. Piano v strede izby plulo vulgarne odkazy. Zvratena symbioza klaves a not. Na stole slamka drzo kradla opitemu vinu poslednu zavislost. Tahala ho do dutych pluc. Fukalo a cela izba pompezne zanikala v alkoholovom prievane.

Na stene visi vyskierajuce sa prasknute zrkadlo. Vrasky na jeho tvari mu dodavaju chvenie storocnej mudrosti. Smeje sa. Blaznivo vrieska. Ukazuje na mna prstom a opat sa choro smeje. Oddeluje moju siluetu na dvojo a zakryva mi tvare. Nespoznavam sa. Stale lezim na posteli s perinami z krepoveho papiera. Pozeram na kyticu morskych konikov ,ktoru silno zvieram v ruke a nemozem dychat. Nastiepenym stropom sa vali voda.ktorej slanost mi zabija pluca. Opat pozeram na kyticu. Je prazdna. Morske koniky veselo plavaju okolo mojej hlavy,narazaju mi do lic a do cela. Dychaju z hlboka a ja sa dusim.

V poslednom objati agonie obraz zachranneho svihadla a hlboky nadych.

pijem sa z pohara naspat

ale marne

a zajtra sa utopim znova

som ako obohrana platna

 Návod
Komentuj
 fotka
phantasia  19. 5. 2015 23:29
niečo vo mne robilo otáčky, keď som klikla a dokončila jazdu.

dík.
 fotka
piotra  19. 5. 2015 23:30
nevládzem. ale toto som zvládla.
Ď. za čítanie.
 fotka
yennefer  14. 6. 2015 17:09
Dobré čítanie
 fotka
antifunebracka  23. 11. 2015 16:24
kamo, toto ale urco nebolo z whisky napis este daco, noze!
Napíš svoj komentár